My Fake Life [Complete]

XXVIII.

,,Tara proste sa to stalo! Ja sa nechcem hádať pre to čo sme urobili. Keby sa to nestalo tak tu teraz nestojíme a nie sme spolu. Tara je to len proste krok, ktorým sme chceli zmeniť naše vzťahy!"

,,Dobre nechajme to tak. Proste som na vás všetkých naštvaná. Dobre som to vedela, to že to spravil niekto z vás ale nechcela som v to veriť. Dúfala som že ťa posclúchnu a nebudete sa o mňa zaujímať. Chcela som od vás len pokoj." 

,,No ten už asi nedostaneš. Už navždy budeš spojovaná so mnou ako s tvojím najlepším priateľom za celý život." 

,,Jasné. Po našom rozchode ja budem plakať pretože ma opustíš a onedlho sa objavíš na vonku s ňou. Neviem kto tu bude za necitlivú sviňu." 

,,Tara prestaň. Ako chápem a viem čo sa bude odohrávať po našom rozchode, prešiel som si tým už viareco krát ale môžem ti zaručiť že aj ty budeš šťastná s ním." 

,,S ním? Koho presne myslíš?" 

,,Veď jeho. Toho s kým si bola vonku. Vypadlo mi meno."

,,Alex. A myslím, že medzi nami nebude nič viac ako je. Je to tak jednoduché na vysvetlenie. Stačí jedno slovo a pochopí celý svet ale nesmiem. Jedna z mojich pravidiel. Zaprisahala som že toto je môj druhý život a nikoho z toho predchádzajúceho nebudem vystavovať niečomu ako je sláva" 

,,Ale on je taktiež hudobník, nie? A určite vie čím by si prechádzal keby bol s tebou." 

,,Vie to ale nie tak ako ty. Alebo ja. My sme trošku vyššie ako on." 

,,Chápem ale hodíte sa ku sebe. Boli by ste pekný pár." 

,,Vzťah nie je o tom aby ste sa ku sebe povrchovo hodili. Ide hlavne aby se sa s tým druhým cítili ako nový šťastný človek a nepotrebuvali nič iné. Iba mať toho druhého pri sebe." 

,,Ale čo keď sa tak cítim s každým koho poznám?"

,,Tak tá osoba ešte neprišla. Poznáš to. Úsmev len keď vidíš jej tvár, počuješ jej meno a hlas. Všetky maličkosti pri ktorých sa inokedy cítiš normálne u nej budú usmiaté. Budeš sťastný."

,,A čo keď som zistil kto to je ale ona ma nenávidí." 

,,Od nenávisti je len krôčik k láske ale verím že Madelaine je celá bez seba že ťa má. A ja som rada že budeš mať niekoho po tom ako to celé skončí."

,,Je to už mesiac a niečo čo sme spolu. Verila by si tomu?"

,,Ušlo to ale tie zvyšné mesiace už budú lepšie kedže sme si na seba ako tak zvykli." poviem a stíchneme. Pomaly  sa prechádzame parkom pokiaľ nezastavíme pri ihrisku kde sa hrajú malé deti. Sama pre seba sa uspejem a prejdeme ku lavičke na ktorú si sadneme a pozráme ako sa tí malí krpci hrajú v pieskovisku. 

,,Ty si Tara!" pobehne ku mne malé hnedovlasé dievčatko s modrými očami. Usmiava sa na mňa a ja jej úsmev opätujem a čakám čo si chcela. ,,Mám ťa veľmio rada a chcela by som ťa objať. Smiem?" spýta sa a ja s rozžiareným úsemvom prikývnem a nahývam sa ku nej. 

Jej malá rúčky as obtočia okolo môjho krku kde sú voľne pohodené vlasy. Moje ruky sú okolo jej malého trupu. 

,,Oh prepáč! Môj náramok sa zachytil o tvoje vlasy. prepáč!" začne sa ospravedlňovať ale ja len s odpoveďou "to je v poriadku" čakám pokiaľ mi ho vymotá z vlasov. 

Keď sa narovnám upravím si trochu vlasy a prehodím si ich dozadu. Dievčatko sa ešte raz ospravedlní a s pozdravom odíde sa hrať na ihrisko. 

,,Tvoje prírodné vlasy boli hnedé?" spýta sa Harry ale nechápem prečo sa pýta. Otázka je jasná ale nechápem prečo a ani ako na to mohol prísť. 

,,Ako to vieš?" odpoviem mu na otázku otázkou a on chápe že sa trafil. Jeho ruka sa dvihne ku mojim vlasom a zdvihne pramienok mojich dlhých hnedých vlasov. moji oči sa vyvalia a ja sa snažím nejako zakriť prečo mi vydno pravé vlasy spod parochne. 

,,Ehm. Asi by somsi ich mala ísť dať prefarbiť. Už ich mám dlho." poviem rýchlo a dúfam že mojej lži uveril. 

,,A prečo si ich chceš stále farbiť?Tým sa zi vlasy strašne ničia." povie. Áno viem o tom. Aj keď sú tieto moje farebné vlasy lož viem aké je to mať poškodené vlasy. Stretla som viacerých ľudí, ktorý sa dokonca stali "závislými" na farbení vlasov. Taktiež sem počítamaj žehlenie či natáčanie s tými rôznymi kulmami a podobne. Moje vlasy nikdy neboli natočené niečím takým. Nikdy som si ich tiež nežehlila a nefarbila. Mala som možnosť vidieť čo to s vašimi vlasmi, osobnosťou a správaním spraví. A niečo také ja nechcem. 

,,Viem ale takto si prídem ako iný človek akým som bývala čo je pravda. Svoj minulý život som zahodila a nemyslím naň."

,,Prečo? Hanbíš sa snáď za miesto, za ľudí za spôsob akým si vyrastala?" 

,,Nie ale nechcem ich vystavovať niečomu čo by nechceli. Nechcem aby niekto vedel kto som bola lebo spoznajú celú muju minulosť a rodičia a priatelia nebudú mať kľudný život." 

,,Myslím, že raz sa to tak či tak dozvedia." 

,,Všetci sa raz dozviete úplnú pravdu." povedala som a odvrátila od neho zrak. Pozrela som sa na zem a dobre si premyslela či túto vetu vyslovím nahlas. 

Ale stalo sa. 

,,A viem že sa vám nebude páčiť."