My Fake Life [Complete]

XIII.

„Sme tu sami. Úplne sami. Čo budeme robiť" spýtal sa ma Harry keď sme asi 5 minút sedeli na gauči v obývačke v úplnej tichosti. Každý bol ponorený vo svojich myšlienkach a mne sa to páčilo. Odvádzalo ma to od pocitu že som v situácií v akej som nikdy pred tým nebola.

„Ak chceš môžeš ísť domov alebo tu zostaneme spravíme si večeru a potom sadneme k televízií ku nijakému filmu a pokúsime sa zlepšiť večer, ktorý som zničila." Navrhla som a postavila sa na nohy. On moje gestá napodobnil a spolu sme prešli do kuchyne kde som sa pozrela na niečo čo by sa dalo spraviť do nijakej dobrej jedlej zmesi, ktorá by zasýtila naše hladné žalúdky.

„Ak ti nebude vadiť, zostanem tu s tebou aj keď nie si veľmi príjemná. Ale stále je to lepšie ako na začiatku" uznal a usmial sa na mňa.

„Ak sa ti nepáči môžem ihneď byť taká ako na začiatku. Ale nemám na to náladu. Je mi ťažko a chcem jesť. To je moja hlavná priorita. AJ keď by som radšej čosi objednala lebo za sporákom sa mi stáť vážne nechce." Sadla som si na stoličku a založila sa na stôl.

„Ak ti nebude vadiť, môžem niečo spraviť ja" navrhol a ja som nadvihla obočie. Neverila som že vie variť. A už vôbec nie keď nemáte poriadne žiadne dobré ingrediencie.

„Nepodceňuj ma! Sadni a čakaj" rozkázal a rozišiel sa ku sporákom. Ja som si len presadla na opačnú stranu aby som mala naňho dobrý výhľad.

Výhľad bol dobrý, síce na jeho chrbát a zadok, ktorý fanúšičky asi oceňujú, no ja som po chvíli zatvorila oči a nechala sa unášať vôňami ktoré sa niesli celou kuchyňou.

„Tara!" ozvalo sa pri mojou uchu a ja som sa rýchlo vyšmarila do sedu. Harry stále predo mnou s dvoma taniermi v ktorých bolo jedlo ktoré bude onedlho v mojom bruchu či bude alebo nebude dobré.

„Čo to je?" spýtala som sa keď predo mňa dal tanier v ktorom bola nijaká cestovina poliata bielou omáčkou. Esteticky to nevypadalo žiadne príťažlivo ale voňalo to pomerne dobre.

„Penne cestovina so syrovou omáčkou. Nič zvláštne ale chuťovo dobré"

„ Na výzor je to katastrofa! Nevyznám sa čo je čo! Je to divné a určite by to v žiadnej súťaži nevyhralo. Drž sa radšej toho čo ti ide ale spev to určite nebude."

„Počúvaj s One Direction sme trhali rekordy a teraz sa toho držím! Som dobrý a variť viem tiež" oboril sa a ja som hneď dávala ruky do obranného gesta aj s príborom ktorý mi dal.

„Hovorím že to nevypadá pekne nie že to nechutí! Ešte som to v ústach nemala! – " chcela som pokračovať ale než som dokončila myšlienku prerušil ma.

„A nie je to jediné čo si v ústach nemala, mám pravdu?" lišiacky sa na mňa pozrel a ja som mala po ňom hodiť tú vidličku čo som držala v ruke.

„Nie som ako ty!"

„Nie si ani taká skúsená! Pochybujem že si bola niekedy osamote s chalanom nie tak mala ešte sex!" podceňoval ma a mňa to štvalo a on sa v tom vyžíval. Poznala som to z jeho úsmevu v ktorom odhaľoval dvojrad svojich bielených zubov.

„Mala a bol sakra dobrý! Najlepší aký som kedy zažila a ty ho určite nikdy nezažiješ!"

„Jasné, nemohol byť taký dobrý keď som to nebol ja! Ja som najlepší v sexe a určite lepší ako bezdomovci s ktorými spávaš ty!"

„Stále lepšie ako tie plastické mrchy ktoré idú na peniaze! Preboha si slepý keď stále spávaš len z jednou a tou istou Barbie? Blond vlasy, modré oči, prsia väčšie ako konto všetkých ľudí na svete?"

„Nie len závidíš!"

„A čo mám závidieť? Ten "dokonalý" sex ktorý máš? Neverím ti! Možno ti oni hovoria že si boh ale v skutočnosti ti len nechcú zlomiť tvoje ego!" To ho už naštvalo pretože sa razom postavil zo stoličky, ktorá pod takým tlakom padla na zem a on prešiel ku mne. Očakávala som štipľavú bolesť na líci pretože my strelí facku ale namiesto toho som dostala drsné prisatie jeho pier na tie moje.

Rukou ma prudko zdvihol a ihneď posadil na linku ktorá bola za nami. Jeho pery drsno narážali na moje tie moje a jazyk sa hneď po vkĺznutí do mojich úst pustil do vojny', ktorú nechcel prehrať.

Svoje nohy som obmotala okolo jeho štíhleho pása a on ma chytil pod zadkom. Zrejme to nechcel robiť v kuchyni pretože ma niesol po schodoch a onedlho ma hodil na mäkkú posteľ. Nedokázala som ho zastaviť pretože ten chtíš čo bol vnútri mňa bol silnejší preto som len opätovala jeho bozky a aj všetko čo urobil

*** *** ***

Dobre som vedela čo som spôsobila! Spôsobila som o že teraz som zmätená aj keď ho stále nenávidím. Bol to skrat a nemohla som odolať. Nesmie to pokračovať. Nesmiem s ním mať nič viac spoločné. A ani nechcem. Chcem aby odišiel z môjho života a nikdy sa už neobjavil.

Sedela som v kuchyni s pohárom čaju v ruke a snažila sa upokojiť. Vedela som čo teraz príde. Amelia bude celá bez seba keď to zistí. A stavím sa o čo len chcete že už to aj vie. Môj mobil stále zvonil a to bola príčina prečo som sa zobudila. Mám snáď tridsať neprijatých hovorov a ďalšie tri hlasové správy.

Správy v mobile som tiež nečítala ale posledná správa od Kristie bol článok z novín plus ďalšie stránky kde to nájdem. Vedela som že sa nedokážem takto správať večne. Musela som ísť aj von ale dnes to rozhodne nebolo.

Nevedela som čo spravím keď sa Styles zobudí a príde dole. Nevedela som si predstaviť ako sa bude správať. Či bude milý a bude od tohto incidentu chcieť viac alebo len príde a bude odmeraný. Pre istotu tajne odíde von a ani o tom nebudem vedieť.

To by bolo najlepšie riešenie. Bolo by o problém menej a ja by som mohla študovať názory iných v novinách.

„Dobré ráno" ozval sa jeho chrapľavý rozospatý hlas. Vzhliadla som ku jeho siluete a premerala si ho. Mal na sebe oblečenie zo včera ktoré bolo trochu pokrčené keďže zrejme nebolo odložené v peknej polohe.

„Čau" odpovedala som jednoducho a stále držala hrnček oboma rukami aby mi teplý čaj dodal aspoň trochu tepla. Moje oči boli uprené na stenu oproti pričom myseľ ponorená do svojich myšlienkach.

„Takže budeme robiť že sa nič nestalo" povedal podráždene keď si sadol na stoličku oproti mne a tým odoprel pohľad na stenu.

„Neviem čo odo mňa chceš. Sex nerieši všetky problémy sveta a určite to nevyriešilo to že ťa nenávidím. Moje pocity sú stále rovnaké a toto bol len skrat, uvoľnenie. Takže ak odídeš bude to to najlepšie čo urobíš. Teda spolu s tým že sa už nikdy neukážeš v mojom živote" povedala som a prešla aj s čajom a mobilom do obývačky.

Tu som si sadla na gauč a čakala čo sa bude diať ďalej. Chvíľu bolo ticho až neozval z poza môjho chrbta.

„Ako si praješ" povedal a onedlho bolo počuť buchnutie dverí. Odišiel a ja som zostala doma sama s čajom v ruke. 

Okej, okej viem je to dlhá doba. Skoro dva či tri týždne ale dlho som sa presviedčala aby som ju vidala ale tak sa mi nechcelo a navyše moja absolvenská práca mi dá zabrať dosť času a niekedy zabudnem na príbehy na wp. Je to ťažké ale snažím sa všetko si rozvrhnúť pekne postupne. 

Ak tu niekto zostal tak sa budem snažiť pridať novú časť skoro (btw. Už je napísaná)

Dúfam že sa vám páčila!

Michelle