My Fake Life [Complete]

XXVII.

Chlad na mojom tele ma prinútil sa prebudiť. Bola som v našej spálni len v spodnom prádle. Na druhej strane postele nikto neležal preto som usúdila že Harry je už hore. 

Nechcelo sa mi vstávať z postele. Dvere od izby sa otvorili a v nich sa objavil Harry s podnosom na ktorom boli raňajky. Pokrútila som hlavou ale usmievala som sa.

,,Myslela som že zdrhneš a zajtra mi povieš že si mal krízu v práci. Alebo hocičo iné ale vyvlečieš sa z toho lebo nechceš so mnou tráviť viac času ako musíš."

,,Nie je to tak. Len proste občas máš takú tú svoju chvíľku kedy chceš všetko rozbíjať a to mi vadí. Včera to bolo fajn a ak to aj dnes bude také tak som ochotný podstúpiť celý deň zabiť tvojou spoločnosťou."

,,A to budeš aj ďalších päť mesiacov a aj viac ak sa budeš s ňou stretávať. To dúfam že vieš."

,,Viem a tiež chcem aby sme ju nespomínali pretože ona je prekážkou v našej konverzácií."

,,Ja o nej stále nehovorím. Len že ju nemám rada a že je št*tka, nič viac nič menej." Myknem plecami a pozriem sa na moje dnešné raňajky.

,,Nehovor tak o nej, aspoň nie predo mnou a všetko bude fajn" povie a vidličkou si zoberie kúsok lievancov. Potom odkrojí ďalší ale ten už podáva mne a ja ho hneď vkladám do úst a zatváram oči pri toľkej slasti. Keď svoje hnedé oči opäť otvorím uvidím Harryho spokojný pohľad a oči ktoré mi hovoria že mal pravdu.

,,Sú vynikajúce!" poviem s plnými ústami.

,,Skvelé ja to idem dole poupratovať ty to v kľude zjedz a potom sa choď obliecť mám pripravený plán do obeda." Povie a postaví sa z postele a už ho nevidím. Je to skvelé a keby som chcela zostanem tu v teple ešte dlho ale bola som strašne zvedavá na tú kuchyňu. Rýchlo som vstala z postele a obliekla si jeho košeľu a s táckou z ktorej som po ceste ešte vyjedala lievance som prešla dole. Oprela som sa o rám dverí a pozorovala Harryho ako sa pohybuje v kuchyni pokiaľ upratuje suroviny, ktoré používal spolu s panvicou a príbormi ktoré dával do umývačky riadu.

,,Heej! Mala si zostať v posteli!" povedal keď ma uvidel. Mykla som plecami a sadla si na jednu barovú stoličku z ktorej som mala skvelý výhľad.

,,Nemalo to tam cenu. Bola tam nuda a ticho." Povedala som a vyjedala posledné kúsky raňajok.

,,A zobrala si si moju košeľu. Musím povedať sekne ti!"

,,Takže som v tom viac sexi ako Madelaine?" spýtam sa nádejne že mi odpovie.

,,Jasné. Počkať, čože?! Nie!"

,,Podľa teba som sexi ako ona! OMG! To sa musí osláviť!"

,,Nie. Si sexi ale asi nie ako Madelaine!"

,,Je tam to asi! Takže som viac sexi ako ona!" poviem a postavím sa. Začnem skákať a radovať sa že si myslí, že som sexi ako jeho milenka! To je pokrok. Skáčem okolo celého baru a keď som pri ňom pozerám sa mu do očí.

Keď celý pult obehnem dva krát zostanem stáť oproti nemu na druhej strane pultu. Postavím sa a svoje ruky pomaly presúvam na zapnuté gombíky na košeli. Začnem ich rozopínať pokiaľ nespadne košeľa na zem.

,,A čo teraz. Kto je viac sexi?" spýtam sa so šibalským pohľadom. Ako náhle sa rozbehne za mnou nečakám a bežím po schodoch hore avšak ďaleko nezájdem. Na vrchu schodov ma dobehne a spolu spadneme na podlahu. Ihneď sa prilepí na moje pery avšak keď sa odtiahne pre nádych dám si ruku pred ústa a zabránim mu v ďalšom bozku. ,,Chcel si ísť von. Nesmieme namiesto toho zostať v posteli. Chcem zažiť najlepší deň v živote."