My Fake Life [Complete]

V.

,,A čo bude nasledovať teraz?" Spýtala som sa Amelii keď sme vychádzali z kaderníctva a prichádzali sme ku čiernemu autu.

,,No na dnes máme už len výber domu. Zajtra ráno pre teba príde auto takže naklusáš do vydavateľstva a preberieme zmluvu. Potom na nutné nákupy keďže máš horší šatník ako moja prababka." pri jej slovách ma pichlo pri srdci. Môj šatník nechcem meniť keďže som si nikdy nemohla dovoliť nič drahé. Moje oblečenie je veľmi jednoduché a skladá sa z obyčajných tričiek či nohavíc, sukieň či šiat v pestrých farbách. Žiadne najnovšie módne výstrelky najznámejších návrhárov nikdy nepripadali v úvahu ale s mamou a sestrou sme sa veľmi radi pozerali čo nové si celebrity obliekali a aké škandály tým vyvolali. 

V aute vládlo znovu hrobové ticho z mojej stravy keďže Amelia telefonovala s rôznymi ľuďmi a podľa rozhovoru ktorý som občas zachytila jednalo sa tie vily ktoré si máme ísť pozrieť. Druhú časť cesty som pozerala na oblohu ktorá nemohla až tak vidieť cez čierne sklá auta. 

V meste stále chodilo plno ľudí keďže nebolo až tak neskoro. Digitálne hodinky ktoré boli v aute ukazovali niečo málo po štvrť na päť. Auto stále pokračovalo rovno po ceste až sa nám obchody a ľudia nezačali vzďaľovať. Dúfala som že to nebudem mať dlho do práce a bude tam kľud. Nemám moc rada ruch a to som vyrastala v hlavnom meste. 

Keď sa po pár minútach objavili uličky s luxusnými vilami bola som ohúrená tou ich veľkosťou. Biele vysoké vily s veľkými plotmi ktoré oddeľovali záhrady a nedovoľovali sa cez ne niekomu dostať dnu až na bránu slúžiacu pre autá a bráničku vedľa nej. 

,,Tu mám žiť?" spýtala som sa neveriaco Amelii ktorá výnimočne netelefonovala a len s prikývnutím sme zastavili a vystúpili z auta. 

Veľká vila s balkónom hneď nad vchodovými dverami s nerezovým zábradlím na ktorom boli povešané okrasné kvety červenej a žltej farby. Pomedzi medzery medzi tyčami zábradliami sme mohli vidieť bledohnedé ratanové sedenie na ktorom boli čisto biele podušky na sedenie presne určené pre tento typ sedadla. 

Prešli sme ku bránke ktorá však bola zamknutá preto sme museli zazvoniť na malý biely zvonček ktorý pripojený s schránkou na stĺpe ktorý držal bránku.

Ozvalo sa zapípanie a po stlačení kľučky bránky sa nám ju podarilo úspešne otvoriť. Vošli sme dnu a mohli začať obdivovať priestorný živý trávnik o ktorý sa tu museli veľmi dobre starať pretože bol žiarivo zelený a taký živý. Mala som chuť si naň ľahnúť a užívať si svietiaceho slnka a teplého slnka aj keď je niečo málo po štvrtej, no tu v LA je svetlo dlho do noci.

,,Som Amelia a toto je Tara a chceli by sme si pozrieť vilu" povedala Amelia ale ako vyslovila moje meno, teda iné ženské meno ktoré sa tomu môjmu vôbec nepodobalo som chcela namietnuť no ona sa ihneď pozrela na mňa svojim pohľadom ktorý jasne hovoril „buď ticho a kráčaj za mnou!" Ten pohľad ma odstrašil natoľko že som radšej ani nenamietala a svoje otázky schovala na neskôr keď budeme sami. Dovtedy som musela chodiť za ňou aby mi mohli poukazovať vilu v ktorej budem onedlho žiť.

Cez biele vchodové dvere kde sa cez stred tiahol pás skla sme vstúpili do dlhej širšej chodby o niečo málo ako máme doma. Steny boli nafarbené krémovou farbou a s hnedou podlahou vytvárali skvelý súlad. Bol tu menší šatník, kam sme si mohli zavesiť bundy alebo uložiť topánky či papuče do poličiek ktoré boli na malých nôžkach postavené na zemi.

Zrkadlo ktoré bolo hneď proti sa tiahlo od vašich kolien až možno pol metra nado mňa. Nebola som niako moc vysoká ale nízkou ma tiež ľudia nepovažovali preto som sa zaraďovala do zlatého stredu!

Zaviedla nás do už zariadenej obývačky ktorej steny boli krémové ako v chodbe a počítam že v každej jednej miestnosti sa táto farba zopakuje ako aj hnedá podlaha. Obývačka nebola ničím zvláštna. Bol tu hnedo biely gauč ktorý bol v tvare písmenka „L" pričom pohovka obsahovala aj malé kreslo. V strede toho všetkého bol biely konferenčný stolík s dvoma poschodiami. Oproti pohovke sa po stene tiahla televízia pod ktorou bol zavesený podlhovastý stolík rovnakej farby ako stolík v strede gauča.