XII.

477 30 1
                                    

,,Skvelé skvelé! Teraz vypadnite a zabavte sa!" vyhodila ma Kristie von cez prach dverí o ktorý som zakopla no stihol ma zachytiť. Vražedne som sa naňho pozrela aby ma pustil no ja som sa skôr vymanila z jeho zovretia a nezabudla ho buchnúť do hrude aj keď ho to určite nebolelo. 

,,To si teda užijeme" povedala som hlasnejšie ako by bolo treba a dúfala som že to počula. Ako by som si mohla užiť s ním? Preboha veď je to Styles! Človek ktorého nenávidím na prvom mieste!

„Zasa také zlé to nebude" podotkol a pomaly sme prešli k jeho čiernemu Range Roveru.

,,Si tu ty takže to bude ešte horšie ako zlé" povedala som a so stále naštvanou tvárou nasadla do auta a čakala kým nastúpi aj on a môžeme vyraziť naproti tomuto dňu ktorý nemôže byť snáď horší.

,,Si zlá" podotkol a odišiel z príjazdovej cesty do ulíc LA.

,,A nemám na to právo? To ty si bol prvý ktorý ma odsúdil a nechcel si byť v mojej spoločnosti. Potom náhla ma začal sledovať všade kde sa dalo a teraz toto? Mohla som čakať že to budeš ty alebo ten druhý s tej teplošskej skupiny."

,,Nehovor že sme teplý! Nič o nás nevieš tak prestaň! A začala si to ty! Nebol to môj  nápad sa ponúknuť na rande s niekým tak odporným ako si ty ale proste to prežijeme v tichosti a potom pôjdeme v kľude domov." 

,,A čo tak to rovno otočiť a ísť domov? Vyhneme sa tak paparazzim a budeme obaja spokojný a v živote sa znova neuvidíme." 

,,Nie, možno ty nemáš problémy s tvojou manažérkou ale ja mam problém s modestom takže ja ich rozkazy budem plniť do bodky!" Dodal naštvane ale stále neodvracal pohľad z cesty. Naštvane som sa oprela o okno a pozorovala čo sa deje vonku. Bola už trochu tma. Videla som stále čo sa dialo na cestách no nič nové to nebolo. 

,,Vystupovať" povedal nie moc príjemným hlasom keď sme zastavili autom pred nijakou nóbl reštauráciou. Bolo pred ňou plno ľudí takže som usúdila že Modest a Amelia zariadili že to bude vedieť zajtra celý svet. A to som povedala že s ním nikdy v živote nebudem nič mať.

Vystúpila som z auta a hneď ma oslepila žiara od bleskov fotoaparátov. Dvere som zatvorila a prešla za Harryho ktorý ma ochranársky viedol ku vchodu. 

Keď sa zatvorili dvere od reštaurácie, všimla som si Harryho prepletených prstov s tými mojimi. Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Po otvorení očí som zistila že stále stojíme pred "recepciou" a Harry vybavuje zrejme rezervovaný stôl a rieši problém ktorý je za mojim chrbtom. 

Nedokázala som tam len stáť a nepremýšľať nad ním a telom ktoré ide z jeho ruky. Bolo to divné sa takto držať pričom ho v skutočnosti nemám rada. Nepáčilo sa mi to. A preto som sa začala hmýriť a snažiť sa ruku vyvliecť ale zrejme to bolo až moc nápadné, pretože sa Harry otočil. Otočil sa a stačil mi ruku, takže som teraz nemala šancu sa vyvliecť.

Ale musím uznať má krásny úsmev. A teraz nehovorím že sa idem roztopiť z neho, čož by som mohla pretože by som docielila rozdeliť naše ruky, no Harry má svoj šarm ako aj iné no na mňa nezaberá. Toto nech robí tým nadržaným teenkam, ktoré sú na ňom závislé a "nevydržia" bez neho ani sekundu.

Keď ma mierne zaťahal za ruku, zbystrila som a pochopila som že je všetko vybavené a mohli sme prejsť ku nášmu stolu. Bol to malý stôl, cez ktorý bol prehodený biely obrus s dvoma stoličkami. V strede sviečka, ktorá tu nádherne voňala.

Správny gentleman odsunie žene stoličku a až potom si sadne a bolo vidieť že o tomto správaní bol chlapec poučený. Skôr než si sadol on usadil mňa a potom sme začali viesť nudné konverzácie, ktoré ma iritovali aj keď menej ako on sám.

My Fake Life  [Complete]Where stories live. Discover now