Zabijem ťa, Potter!

SPOLU to zvládneme!

To tornádo nás vypľulo ako nejaké žuvačky, ktoré sú už dožuté až tak, že v nich necítite žiadnu príchuť.

Najskôr som pristál na tráve ja a potom Coltonová, ktorá zletela priamo na mne. Zalapal som po dychu.

,,Sakra!" zanadával som zachrípnuto.

Coltonová zo mňa zliezla a pozviechala sa na nohy. Odkašľal som si a zaprel sa lakťami do trávy.

,,Kde to, doriti, sme?" spýtal som sa.

,,To keby som vedela." zavrčala a porozhliadala sa naokolo.

,,Podľa mňa sme v nejakom lese." pozrela sa na mňa pohľadom plnom irónie.

,,Vážne, Potter? Vôbec som si tých stromov nevšimla." povedala ironicky. Prevrátil som očami.

Postavil som sa na nohy a vybrali sme sa do lesa.

Kráčali sme mlčky a mali uši na stopkách pre prípad, že by na nás chcel niekto zaútočiť.

,,Rád by som vedel, prečo šiel po nás ten Kyklop." preťal som ticho. Coltonová na mňa ani nepozrela.

,,Ty snáď nie?" opýtal som sa. Zboku na mňa pozrela.

,,Ja by som chcela vedieť, odkiaľ sa tam ten Kyklop vlastne zobral. Nikdy sa nestalo, že by bol Kyklop v Zakázanom lese a ešte k tomu tak blízko hradu." odvetila.

,,Možno ho niečo privolalo." hádal som.

Coltonová zrazu zastavila a otočila sa ku mne.

,,Tým chceš povedať, že som ho privolala ja?!" nadvihla jedno obočie.

,,To som nepovedal!" bránil som sa.

,,Ale naznačil si to!" zavrčala,

,,Nenaznačil..."

,,Takže za to, že sme tu môžem ja! Ja, len ja môžem za všetko! Ty si svätúšik, anjelik, ktorý vždy za nič nemôže. Ja som vždy tá zlá a ty ten dobrý!" rozčuľovala sa.

,,Nič také som nepovedal ani nenaznačil! Len som hádal, nič viac. Zas sa hneď neodúvaj!" založil som si ruky na hrudi.

Coltonová otvárala ústa, že mi bude oponovať, ale potom ich zatvorila, zavrčala a šli sme mlčky ďalej.

Radšej sa už nebudem pokúšať nadviazať s ňou nejaký rozhovor, lebo to zas skončí hádkou.

...

Chodíme po tomto lese už dobrú hodinu a na nič ani na nikoho sme nenarazili. Čo je tento les opustený? Zatiaľ som nevidel ani jedinú veveričku na strome alebo nejakého vtáka, ktorý vyletel z koruny stromu.

Zaujímavé. Nie je tu ani živej duše. Už si začínam myslieť, že sme v lese... mŕtvych. Ha-ha. Nie, nie. Určite nie sme práve v tom lese. Istotne o chvíľu narazíme na nejaké zviera... prosím.

Prišli sme k čistinke. Coltonová si so vzdychom sadla na trávu a ja som zatiaľ pozeral okolie.

,,Konečne sedím!" vzdychla si a vtedy niečo spadlo do jazierka.

Coltonová sa pozrela na mňa naštvaným výrazom.

,,Ja som nič neurobil!" zdvihol som ruky na obranu.

,,Tak kto potom?" nadvihla spýtavo obočie.

,,A ja viem? Čo som veštec?!" roztiahol som ruky, akoby do objatia. Coltonová vrtiac hlavou sa pozrela dopredu.

Spustil som ruky k telu a vrtiac nad ňou hlavou som sa pozrel smerom do lesa. Zazdalo sa mi, že sa medzi stromami niečo pohlo, ale to sa mi asi len marilo.