Zabijem ťa, Potter!

,,Ahoj, som Justin a ty?"

Cesta mi ubehla veľmi rýchlo. S babami sme kecali, smiali sa, hrali rachotiacu sedmu a vždy, keď prešli okolo nášho kupé chalani, obzerali sa a nemohli z nás spustiť oči. Tak sme radšej zatiahli závesy.

Katie pár krát odbehla za Fredom, a keď sa vrátila, žiarila ako slniečko. Vždy, keď sa vrátila nemohla prestať ospevovať Freda. Nemohli sme ju nijako zastaviť.

Ja som ju po piatich minútach prestala počúvať, ale keď spomenula Pottera, neubránila som sa malému úsmevu. Spomenula som si, ako som ho kopla do rozkroku.

Ach! Na tú chvíľu do smrti nezabudnem.

Teraz asi sedí v kupé a dáva si ľad na svoju pýchu. Pritom ma preklína a hrá s chalanmi rachotiacu sedmu.

Pri tej predstave som v sebe potláčala smiech, aby som nevybuchla do nekontrolovateľného smiechu, čo bolo dosť ťažké, pretože som na to nemohla prestať myslieť.

********

Vlak zastavil na rokvillskej stanici a všetci sa ponáhľali von.

S babami sme sa predierali uličkou medzi kupé až sme konečne vyšli von. Bol krásny slnečný deň a septembrové lúče ma príjemne hriali po celom tele. Vetrík slabo pofukoval a všade naokolo bol hluk.

Naraz som započula známy hlas.

,,Prváci tadiaľto!"

Otočila som sa a na druhom konci nástupišťa som zbadala Hagrida, ako k sebe zvoláva vystrašených prváčikov na tradičnú prvú cestu po jazere. 

,,Hagrid!" zakričala som.

Hagrid sa otočil, a keď ma uvidel, usmial sa a zakýval mi.

Odkývala som mu a usmiala sa. Hagrid potom aj s prvákmi odišiel.

S babami som sa vybrala po nástupišti ku stovkám kočiarov bez záprahu, ktoré na nás čakali pred stanicou.

Zrazu som si spomenula, že nemám svoj prútik.

Zastala som a baby tiež.

,,Baby, ja nemám prútik! Ja nemám svoj prútik!"

,,Čože?!" zhíkla Katie,

,,Asi ti vypadol, keď si sa prezliekala do habitu."

,,Asi áno." povedala som a stále som šmátrala po vreckách habitu, či ho tam náhodou nenájdem, ale nič.

,,Baby, choďte! Ja sa vrátim do vlaku, zoberiem si prútik a vrátim sa."

,,Dobre. Budeme ťa čakať pri tamtom koči." povedala Timea a ukázala na kočiar, ktorý stál neďaleko.

,,Budem sa ponáhľať." a bežala som späť.

Pretláčala som sa pomedzi študentov, ktorí sa hrnuli opačným smerom a nastúpila do vlaku. Chodbičkou som prišla do nášho kupé a na podlahe som zbadala svoj prútik.

Vydýchla som si a vtom ma niekto sotil do kupé. Spadla som na sedačku a začula, ako známy hlas zvolal:

,,Accio!" prútik mu pristál v ruke.

Zdvihla som zrak a pred sebou uvidela Pottera, ako v ruke zviera môj prútik.

Zaškeril sa, ako najväčší dement na celom svete (ktorým nepochybne je) a zabuchol dvere na kupé. 

Bleskovo som sa postavila a šla ku dverám. Mykala som nimi, ale vôbec sa nechceli otvoriť.

,,Uvidíme sa na slávnostnej hostine, ak ju vlastne stihneš." zasmial sa, zamával mi a išiel preč.