Stratený lektvar, Potteeer!

424 27 8
                                    

Sobotňajšie ráno bolo pochmúrne a obloha bola zamračená a mrholilo. Sem-tam spoza mrakov vykuklo slnko, ale hneď sa stratilo za kopou sivých mrakov.

Zobudila som sa okolo desiatej, spalo sa mi veľmi dobre. Sníval sa mi sen, ale neviem o čom bol. Popravde ma to ani netrápilo.

Poriadne som sa ponaťahovala a pozrela sa na posteľ, na ktorej sedela Katie v pyžame, strapatá a objímala si skrčené nohy a pozerala pred seba. 

Zaprela som sa lakťami o posteľ a pohľad mi skĺzol na Timeinu posteľ, ktorá bola prázdna. Znova som sa pozrela na Katie.

,,Katie?" opatrne som ju oslovila. Nič. Ani sa na mňa nepozrela.

Postavila som sa a išla za ňou. Sadla som si vedľa nej a položila jej ruku na koleno. Vtedy ju trocha myklo a precitla z bdenia. Pozrela na mňa a jemne sa usmiala.

Úsmev som jej oplatila a pohladila ju po kolene.

,,Kde je Timea?"

Katie si povzdychla.

,,Čo je? Stalo sa niečo?" spýtala som sa.

,,Nič, len..." odmlčala sa.

,,Len...?"

,,Mali sme malú výmenu názorov."

,,Kvôli čomu? Čo zas vymýšľala?"

,,Obliekla sa, akoby vonku bolo +40. Dokonca si dala letné sandále."

,,Čože?"

,,Áno, počuješ dobre. Chcela som ju zastaviť. Povedala som jej, či nevidí, ako je vonku, ale ona mi odvetila, že sa nemám starať ako sa ona oblieka, vraj nech sa pozriem na seba, ako sa obliekam ja." vyvalila som na ňu oči.

,,Toto ti povedala? Vážne?"

,,Vážne." vzdychla si,

,,Laura, dajme jej ten lektvar. Ja už chcem mať späť svoju Timeu, tú ktorá sa pilne učí a nezáleží jej na tom, ako sa oblieka, ktorá dodržuje pravidlá a záleží jej na priemere. Prosím!"

,,Dáme jej ho, keď bude vhodná chvíľa."

,,Dnes večer."

,,Musíme vyčkať na vhodnú chvíľu, aby si nič nevšimla."

,,Dáme jej ho pri dnešnej večeri."

,,To nebude také ľahké. Bude tam veľa ľudí. To sa nám nepodarí."

,,Podarí. Bude musieť. Ja už to dlhšie nevydržím. Ak jej ho dneska nedáme, ja osobne jej ho vlejem do krku, hoc aj pred celou školou, len nech už je potom normálna."

Trošku som sa zasmiala a pobavene pokrútila hlavou.

,,Nesmej sa! Ja to pokojne urobím! Vážne!" povedala prísne.

Zasmiala som sa a prikyvovala.

,,Jasne, jasne. Poď sem!" povedala som s úsmevom a objala ju.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zabijem ťa, Potter!Where stories live. Discover now