„Dobré ráno." pozdravila som Mayu. „Dobre." odzdravila. Už bola oblečená aj namaľovaná. „Ty si odkedy hore?" vstala som z postele a nasmerovala si to do kúpeľne. „Ach, ani sa nepýtaj. Nejako sa mi nedalo spať." vzdychla. „Počuj, mohla by som si požičať tvoj notebook?" zakričala na mňa. „Jasné, je pod posteľou." zavrela som za sebou dvere. „Prečo máš počítač pod posteľou?" nechápala. „Neviem. Sila zvyku. A tam ho určite nebude nikto hľadať." odkričala som s ústami plnými peny. „Tak to rozhodne nie." zasmiala sa. Neviem, na čo jej bol môj počítač, no ani ma to veľmi nezaujíma. Na mihalnice som si naniesla špirálu, na tvár dala podkladovú bázu, rozjasňovač, kontúrovač a nakoniec to zafixovala púdrom. Ešte som si urobila obočie, nakreslila linky a pery pretrela svetloružovým rúžom. Neznášam, takéto dlhé maľovanie, ale raz za rok to prežijem. A dnes chcem zapôsobiť. Ani vlastne neviem, na koho. Vyšla som z kúpeľne a obliekla som sa.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
„Tak ty by si si rozumela s mojou spolubývajúcou." prezrela si ma Andy. Čo tu zase robí? „Dík." pretočila som očami. „To nebol kompliment." pokrútila hlavou. „Došlo mi. Ale budem sa tváriť, že áno." usmiala som sa. „To si neber vážne. Andy občas príliš rozpráva. Mimochodom vypadáš skvele." zastala sa ma Maya. „ Vďaka. Ideme?" spýtala som sa. Maya na mojom kompe zapla youtube. Mohli by sme kúpiť aj rádio. „Poďme. Mimochodom, dnes poobede s nami pôjdem aj môj brat s jeho kamarátom. Aby sme nemuseli vláčiť tie veci samé." oznámila mi, keď zamykala izbu. Takže ho opäť uvidím? Paráda.
vvv
Konečne prestávka. Našej triednej sa zjavne nikdy nezavrú ústa. Vytiahla som z kabelky telefón a pozrela na čas. Zasvietil mi tam zmeškaný hovor. „Kam ideš?" zastavila ma Maya. „Von. Musím si zavolať." odvetila som jej a kráčala na chodbe. V triede bol príliš veľký hluk.
„Hayls, čo si chcela?" spýtala som sa hneď, ako mi zodvihla telefón. „Ja... neviem ako začať. Zrejme si v škole, ale musím s tebou hovoriť." začala. Ja som prešla k automatu a zobrala si odtiaľ kolu. „Haylee, čo sa stalo? Začínaš ma znervózňovať." popohnala som ju a posadila sa na lavičku v hale. „Len.. Práve idem od doktora." opäť sa zasekla. „Haylee, došľaka, čo sa deje?" takmer som kričala. „Nič vážne. Teda ako sa to vezme." nervózne sa zasmiala. „Povieš mi to už konečne?" vzdychla som a odpila si z koly. „Som tehotná." vypískla. „Čože?" všetok obsah mojich úst som vypľula. „Som tehotná. Pane Bože. Ani sama tomu nemôžem uveriť." tešila sa. „Páči." neviem, kde sa tu Theo objavil, ale podával mi servítku. „Vďaka." naznačila som ústami a utrela sa. Prikývol a sadol si ku mne. „Hayls, to je skvelé. Ale ako?" usmiala som sa. „Už dlhšie sme sa s Jaceom bavili o bábätku, tak som vysadila prášky. A ono to vyšlo. Práve idem za ním, povedať mu to. Strašne sa teším." opäť sa zasmiala. „Veď aj ja. Keď prídem, pôjdeme spolu ku doktorovi. Chcem vidieť ultrazvuk." navrhla som. „Tak na to bude ešte dosť času. Ešte to tak dobre nevidieť. Je to len taká malá guľôčka. No už musím ísť. Idem to oznámiť oteckovi. Pa, Prim." pozdravila ma. „Ahoj." zložila som. „Kde si sa tu ty vzal?" venovala som svoju pozornosť Theovi, ktorý pri mne ešte stále sedel. „Chcel som si niečo kúpiť. Inak stalo sa niečo vážne?" položil mi otázku. „Nie, nič." jednoducho som odvetila. „A vďaka. Asi si ma zachránil." mávla som servítkou. „Kedykoľvek." žmurkol na mňa a vstal. „Už musím ísť. A aj ty by si mala." odišiel. Nedal mi šancu povedať nič viac. Rozhodla som sa, že tiež pôjdem do triedy. No všimla som si pohľad nejakého dievčaťa. Neviem, prečo na mňa zazerala, ale nebolo to práve príjemné. Môžem z určitosťou povedať, že keby vedeli pohľady zabíjať, nedožila by som sa ani obeda.
vvv
„Toto bolo príšerné." vzdychla Maya, keď sme vychádzali z budovy. „Mne o tom hovor... Počkáš ma prosím pred budovou? Musím ešte na WC-ko." poprosila som ju.„Jasné." prikývla a kráčala von. Ja som sa vybrala na záchody. Otvorilasom si dvere a predstúpila pred obrovské zrkadlo. Zadívala som sa na svojodraz. Z tašky som vytiahla svetloružový rúž a prešla som si ním poperách. Vtedy sa za mnou objavili nejaké tri dievčatá. Tú v strede sompoznala. Ona po mne dnes zazerala. Chcela som odísť, no zatarasili mi dvere.„Pomôžem vám nejako?" falošne som sa na ne usmiala. „Zlá otázka." tá napravozúžila pery. „A čo sa teda mám opýtať?" nemienila som ustúpiť. „Že či pomôžememi tebe?" odvetila mi a sladko sa usmiala. „O tom pochybujem." rukou somsi dala vlasy za ucho. Padali mi do očí. „Tak pozri, moja milá. Ja som Shay. A toto sú London a Paris. No a ty by si si mala dávať väčšípozor. Inak môžeš dopadnúť zle. Ja som kráľovná tejto školy. A ty sinikto." začala blondína, ktorá ma už od začiatku nemala rada. Možno sa ajdozviem, prečo. Dosť divné mená, ale fajn. To teraz riešiť nejdem. „Máš snáďpocit, že ma to zaujíma alebo že by som sa pýtala na tvoj názor?" nedala som sazastrašiť. Takú radosť jej neurobím. „Pozor na ústa! A ešte jedna vec. Dajruky preč od môjho Thea, inak sa môžeš spáliť. Jasné?" nedala si pokoj. „Vďakaza radu. Ale myslím, že sa o seba dokážem postarať aj sama. A terazak dovolíš, pred školou ma niekto čaká. A dám ti nápovedu. Jeho meno sazačína na Th a končí na eo." poslala som jej vzdušnú pusua proste som odstrčila jednu z tých ďalších dvoch. Niečo za mnou eštekričali, ale ja som proste odišla preč.
