Second change (Little girl 2- voľné pokračovanie)

7. Izba

„Prečo mám pocit, že si to všetko robila naschvál?" spýtal sa, keď sme vychádzali z mora. Slnko ešte úplne nezapadlo, no trochu sa ochladilo. Teraz bolo ideálne počasie. No ako teraz vyschnem? Asi som to tak úplne nedomyslela. „O čom hovoríš?" hrala som nechápavú. „O tom, že teba bavilo ma provokovať." z batohu vybral uterák. Takže on mal toto všetko naplánované? „Ak si vedel, že sem pôjdeme, prečo si mi to nepovedal? Vzala by som si veci." obvinila som ho. „Dúfal som, že sa úplne vyzlečieš." smutne sa usmial. Pako. „Stačilo povedať." vzala som mu z ruky uterák a začala som sa ním utierať. „Nabudúce budem vedieť. No odbočila si od témy." obvinil ma. „Dobre, priznávam. Bola celkom zábava pozorovať tvoj výraz." vyplazila som mu jazyk a hodila mu mokrý uterák. Ja som bola už suchá. Teda viac-menej. „No som rád, že si sa pobavila. Ale čo teraz, keď si ma takto rozrobila?" vôbec si nedával servítku pred ústa. Tak prečo by som ja mala? „No to mi je ľúto. Asi pomôže len tvoja pravačka. Ja sa totižto na prvom rande s tebou nevyspím." začala som sa obliekať. „A ak sa dohodneme, že toto nebolo rande?" skúsil. „Tak potom si budeme obaja musieť počkať. Ja kým ma pozveš na prvé rande a ty kým budeme aspoň na druhom." nedala som sa. Som ochotná trochu povoliť, ale odtiaľ potiaľ. „Tak fajn. Počkám. A len tak mimo tému. Kedy sa opäť uvidíme?" spýtal sa. Jeho nedočkavosť ma pobavila. „Pokojne aj zajtra. Ideme na nejaký festival. Neviem, kto tam bude hrať, ani kde to bude, ale viem, že to bude zábava. A hlavne tam budem ja. Tak ma napadlo, že by si mohol tiež ísť." navrhla som so smiechom. „To neznie zle. pokiaľ tam budeš ty... ale kto tam ešte bude?" zaváhal. „No moja spolubývajúca, Maya, jej brat, Theo a ešte pár ďalších chalanov." zamyslela som sa. Andy dnes povedala, že nepôjde. Pokiaľ viem, býva približne hodinku odtiaľto. Len sa jej ráno nechcelo dochádzať. No a tento víkend už niečo má. Jej babka sa druhýkrát vydáva. Vraj konečne. Andy povedala, že je so svojim priateľom zasnúbená už viac ako päť rokov. Chudák chlap. Ten sa načaká. „Tak to bude určite zábava. Ale nemyslím si, že ma Theo a Connor prijmú." „Ty ich poznáš?" „Tak trochu. Sme spolužiaci. A veľmi sa nemusíme." „No ak s tebou budú mať nejaký problém, proste sa od nich vzdialime. Nemusíme byť predsa stále s nimi." „Takže ti dovolia odísť so mnou?" „Myslíš, že si budem pýtať povolenie?"

„Ahoj, môžem na chvíľku?" opatrne som otvorila dvere na Theovej izbe. „Jasné, čo sa deje?" posadil sa. „No ja len za ten zajtrajšok. Maya spomínala, že budeme spať v stanoch. Mám si nejaký zohnať?" vošla som do vnútra. „Nie. Nakoniec sme zohnali chatu." pokrútil hlavou. „Bude nás tam sedem. Našťastie budeme mať päť izieb plus gauč, takže miesta bude dosť." pokračoval. „No vlastne nás bude osem. Beriem kamaráta." trošku som zaklamala. „Aha, dobre. Inak ty, Maya a ja pôjdeme v jednom aute. Pokojne sa s nami môže odviesť aj ten tvoj kamarát." dodal ešte. „Sľubuješ?" uistila som sa. Asi mu radšej nejdem hovoriť, kto to je. „Jasné. Žiadny problém." stále sa usmieval. Chcela som mu poďakovať, ale prerušilo ma dievča, ktoré vošlo do miestnosti. Bola vysoká, štíhla s čiernymi vlasmi. Bola naozaj pekná. Až príliš. Moment... ona bola v jeho kúpeľni? „Dobre. Ja radšej pôjdem. Nebudem vám predsa kaziť pekný večer." rýchlo som zdrhla. Po zvyšok večera mi v hlave vŕtala myšlienka, ktorej som sa nedokázala zbaviť. Kto to bol?

„Videlasom vás a nemyslím si, že to je chlapec pre teba. Alebo pre ktorúkoľvekinú. O Lucasovi som toho už počula dosť." privítala ma Maya, keď somprišla na izbu. „Prosím ťa, kašli na to. Dokážem sa rozhodovať aj sama."umlčala som ju. Na toto teraz naozaj nemám náladu.