Second change (Little girl 2- voľné pokračovanie)

1. Austrália

A je to tu. Austrália. Mám príšerný strach. Bývanie na intráku. Šialene sa toho bojím. Aj keď nie tak veľmi, ako školy. Mám strach, že tam vôbec nezapadnem. Trošku aj ľutujem, že som si nepodala prihlášku na žiadnu baletnú školu, ale akosi som aj rada, že idem sem. Vlastne ani neviem prečo som si vybrala práve toto miesto. Niečím ma zaujalo, keď sme tu boli pred dvomi rokmi na dovolenke. Práve vystupujem z lietadla a čakám na taxík na moje nové ubytovanie. Lietadlá veľmi nemusím, ale fascinujú ma. Podľa mňa odrážajú svet. Ľudia si ich buď užívajú, berú to ako rutinu alebo im je na zvracanie. Presne ako život.

Keď som prišla na izbu, na posteli sedela nejaká baba s dlhými červeným vlasmi. „Ahoj?" oslovila som ju. „Ahoj. Zobrala som si posteľ pri dverách, dúfam, že to nevadí. Inak ja som Maya." spoza dverí na skrini vykuklo hnedovlasé dievča. „Ja som Andy a mám vedľajšiu izbu." usmiala sa na mňa tá druhá. „Prim." kývla som im hlavou a pobrala sa ku voľnej posteli pri okne. Kufor som si nechala položený vedľa postele a ľahla som si. Neznášam lietadlá. Obzrela som si izbu. Nebola veľká, no nevadí. Drevená podlaha, jedna stena biela, druhá šedá. V rohu bola veľká skriňa so zrkadlom. Jedna posteľ pri skrini, druhá pri okne. Na okne obyčajný žltý záves. Čo tu majú s stou žltou? Ešte tu bol stolík a dvere, ktoré zrejme vedú do kúpeľne. To je všetko. Neboli tu ani len hodiny. „Dúfam, že nevadí, že som tu. Ale na izbe som schytala nejakú blonďavú Barbie a...." začala Andy, no zasekla sa. Asi si uvedomila, že aj ja som blondína. „Prepáč, ja som to tak nemyslela." odvetila. „V pohode." mávla som rukou a vybrala z batohu mobil. Rýchlo som napísala Haylee aj Jaceovi, že som v pohode, aby sa o mňa nebáli. Potom som sa pomaly postavila a začala som vybaľovať. „Vyzerá to tu depresívne." obzrela som sa po prázdnych stenách. A o tých príšerných žltých obliečkach na posteli ani nehovorím. „To teda. Možno by sme to tu mohli nejako vylepšiť. Čo tak zajtra niečo nakúpiť?" navrhla Maya. „To by šlo. Zajtra po škole by sme mohli niekam zájsť. Len ja to tu veľmi nepoznám." súhlasila som. „Ja som tu už týždeň. Chcela som to tu aspoň trochu spoznať skôr, než začne škola. Do nákupného centra trafím. Tam snáď nájdeme to, čo budeme potrebovať. A teraz sa chystám spolu s Andy osláviť posledný deň prázdnin. Nepridáš sa?" spýtala sa ma popri tom, ako si robila linky. „Nie, vďaka. Potrebujem sa vyspať." pokrútila som hlavou a ďalej si vybaľovala svoje veci. „Inak už som sa bála, že budem na izbe sama. Prečo si prišla až takto na poslednú chvíľu?" vyzvedala. „Nejako sa mi nechcelo preč z New Yorku. Od rodiny... a priateľov." odpovedala som popravde. „Tak to chápem. Ja bývam v Kanade. Ale veľmi mi to nebude chýbať. Vždy som vyrastala s pestúnkami a medzi deckami, ktoré zaujímal len sex, drogy a alkohol. No a musela si si dávať veľký pozor, aby si náhodou neurobila niečo proti pravidlám. A vždy byť hnusná na tých, čo nepatrili do našej vrstvy. Nenávidela som ten život. Najprv som bola s bratom, ale ten pred dvomi rokmi odišiel sem. Potreboval vypadnúť viac než ja. Aj keď najprv chcel ostať kvôli mne. Teraz je už v tretiaku na našej škole." nečakala som, že bude až tak veľmi otvorená. Nie že by mi to vadilo. „Priveľa táram. Radšej už pôjdem." zobrala si tašku a spolu s Andy odišli. Ja som si zapla hudbu na mobile a pokračovala som vo vybaľovaní vecí. Potom som pozrela na mobil a rozhodla som sa, že si ešte hodím rýchlu sprchu a pôjdem sa niekam prejsť. Šťastie, že každá izba má vlastnú kúpeľňu.

Keď som sa osprchovala, dala som si vlasy do konského chvosta, namaľovala sa pomocou špirály a šla som sa do izby obliecť. Otvorila som dvere na izbe a takmer som skolabovala. „To ti to trvalo." vzdychol chalan ležiaci na mojej posteli. „Hej, ale nemyslím, že by to malo práve teba zaujímať." prižmúrila som oči a sledovala, ako rýchlo sa posadil. „Očividne nie som jediná, čo takmer dostala mŕtvicu." uterák, ktorý som mala obmotaný okolo tela som si pre istotu utiahla pevnejšie. „Pane Bože, prepáč. Myslel som, že si Maya." ospravedlnil sa. „Počkať... Nie som v izbe číslo 203?" očividne bol dosť zmätený. „Si. Maya išla vonku s Andy.... Alebo ako sa volalo to dievča.... Som jej spolubývajúca. A ty si?" premerala som si ho. Vlastne vypadal celkom dobre. „Ja som Theo. Jej brat. Bývam na izbe 105." predstavil sa. „Aha." prikývla som. Nevedela som, čo viac dodať. „Povieš mi aj ty svoje meno?" vstal a pristúpil ku mne. „A potom už konečne odídeš, aby som sa mohla obliecť?" odstúpila som. Lenže chrbtom som narazila do steny. Au. „Pokojne sa prezliekaj. Mne to vadiť nebude." usmial sa. „Vďaka, ale preferujem súkromie." žmurkla som na neho. „A volám sa Prim." odpovedala som mu. „Prim? Nezvyčajné meno. Odkiaľ si?" položil mi ďalšiu otázku. „Spojené Štáty. No myslím, že na dnes už vypytovania stačilo. Ostatné sa dozvieš nabudúce... Možno." začala som ho tlačiť smerom ku dverám. Nebránil sa. Keby áno, nemám žiadnu šancu.