Zavrela som za ním dvere a vybrala si niečo zo skrine. Na to, že je šesť hodín, je dosť horúco. Obliekla som si prvé, čo som našla. Do vlasov som si ešte zaviazala šatku, pery si prebehla jemným rúžom, na nohy som si obula botasky a do vrecka som si strčila mobil.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na stole som mala položené kľúče, ktoré mi tu nechala Maya. Vzala som ich, zamkla izbu a išla do ulíc Melbournu. Keď som schádzala po schodoch, vrazil do mňa nejaký chalan. Díval sa do mobilu a nie pred seba. A ja vlastne tak isto. Mala som v pláne zavolať Haylee. „Nevieš dávať pozor?" zavrčal na mňa. „To sa pýtaš vážne? Veď to ty si do mňa vrazil." jeho prístup sa mi vôbec nepáčil. Konečne zdvihol hlavu od displeja mobilu a prezrel si ma. „Vlastne máš pravdu.. ehm.. prepáč." zakoktal sa. „No vidíš, že to ide aj pekne." usmiala som sa a išla preč. „A ty nepovieš nič?" kričal za mnou. „Nie." otočila som sa k nemu a sladko odpovedala. Vyzeral zaskočene a to ma pobavilo. Zjavne mu ľudia nezvyknú odporovať.
-Ahoj, no aspoň, že sa ozveš. Ako?- privítala ma Haylee, keď zodvihla telefón.
-Aaaale, zatiaľ dobre. Spolubývajúca je milá. Aspoň zatiaľ. A má hrozne zlatého brata. Keby si ho tak videla.- rozplývala som sa nad Theom.
-No tak to prrrrrr.- zapojil sa Jace.
-Prepáč, mám ho na hlasnom. Hneď to vypnem a idem niekam, kde budem mať súkromie.
-Pokojne to nechaj tak. Už nejdem nič také hovoriť. Ale keby som ti niekedy mala v pláne hovoriť o svojich sexuálnych zážitkoch, vopred ťa upozorním.- naschvál som Jacea provokovala.
-Sexuálnych zážitkoch?- začal sa dusiť. Presne ako som predpokladala. Spolu s Haylee sme sa rozosmiali.
-No hahaha. Veľmi vtipné. A radšej sa kroť, lebo ani poriadne nezačne školský rok a ty budeš späť v New Yorku s veľkým bruchom. A budeš mi visieť na krku až do smrti.- konštatoval.
-Neboj, braček. Použijem ochranu.-
-Aby som ja nepoužil kreditku a nepriletel za tebou. Veď vieš, tak preventívne. Trošku postrašiť tých testosterónových fešákov.-
-Že testosterónových fešákov. To čo si dal?- rozosmiala som sa.
-Upokoj sa, mám šestnásť. Dám si na seba pozor. A aj ty si bol v mojom veku.- doplnila som.
-No veď práve.- vzdychol.
-Ty si pako, braček.- opäť som sa zasmiala.
-Len pokiaľ ide o vás dve.- počula som, ž niečo cmuklo. Asi dal pusu Haylee.
- Musím končiť. Ľúbim ťa sestrička.- povedal mi.
-Veď aj ja teba. Vás oboch.- mala som pocit, akoby som sa išla rozplakať. A to nie som tu ešte ani len jeden deň. Niečo zapukalo. Predpokladám, že Jace odišiel.
-Takže je tam pekne?- vyzvedala Haylee.
-Zatiaľ áno. Len škoda, že ste neprišli aj vy.-
-Neboj, ty si tam určite niekoho rýchlo nájdeš. Len buď prosím opatrná.- povzbudila ma.
-Neboj budem. Tak ako vždy.-
-Ja viem. Len sa o teba bojím. A aj Jace.-
- Ja viem. Inak zajtra si ideme s Mayou, to je moja spolubývajúca, zariadiť izbu. Chceme pozrieť pár obchodov.-
-To je skvelé. Na karte máš určite dosť peňazí. A keby čokoľvek, daj vedieť.-
-Dobre. Ale rada by som si našla aj nejakú brigádu. Aj tak veľmi nemám cez deň čo robiť. A Hayls?-
-Áno?-
-Daj naňho prosím pozor. Mám strach, že sa raz v tej práci zničí.-
-Urobím, čo sa bude dať. Inak predpokladám, že cez víkend neprídeš, alebo?-
-Pochybujem. Je to hrozne ďaleko. Nebudem chodiť veľmi často. Ale ešte sa vám dovtedy ozvem. teraz už idem. Akosi som sa ocitla v parku. Drž mi palce, lebo inak ani nenájdem cestu naspäť.- obzrela som sa okolo seba. Došľaka, kde to som?
-Si tam ešte len pár hodín a už si sa stratila?-
-Čo si taká prekvapená? Veď vieš, že ja sa stratím kdekoľvek.-
-Vlastne hej.- zasmiala sa.
-Tak si zapni GPS-ku. Zajtra si zavoláme. Pa.-
-Pa.- s týmito slovami som zložila telefón. Zapla som dáta a následne GPS. Lenže mobil to nevydržal a vybil sa. Toto sa môže stať len mne. Čo teraz? Posadila som sa na najbližšiu lavičku a premýšľala, ako som sem išla. Asi nebol práve najlepší nápad ísť sa túlať sama.
Ani neviem, ako dlho som tam sedela, dosť sa zotmelo a ochladilo.
„Si v poriadku? Vypadáš príšerne." ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som hlavu a tam stál vysoký chalan. „Vďaka. Presne to som potrebovala počuť." odvetila som nie práve najmilšie. Ale akosi som nemala náladu na milé gestá. Bola mi zima a začínala som byť poriadne zúfalá. „Ty nie si odtiaľto, že nie?" posadil sa vedľa mňa. „Som z New Yorku. Dnes som sem prišla. Kvôli škole. No a akosi som sa stratila." povzdychla som si. „Tak to vyriešime. Kde bývaš?" povzbudzujúco sa na mňa usmial. „Sharon Road." dúfala som, že mu to nejak pomôže. „Tak potom poď." vstal a podal mi ruku. Priala som ju a dovolila mu, nech mi pomôže postaviť sa. „Povedz mi niečo o sebe." prerušila som ticho. „Čo by si chcela vedieť?" usmial sa. „Čokoľvek." mykla som plecami. „Hmm... Tak fajn. Pochádzam odtiaľto. Mám 19. Dvoch starších bratov. No a opakujem tretí ročník na strednej." hovoril, kým sme kráčali tmavými ulicami tohto mesta. Čakala by som, že to tu bude viac vysvietené. „Opakuješ?" nedalo mi. „Hej. Prvý ročník som musel opakovať, pretože sme sa na rok odsťahovali do Talianska. Otec tam dostal nejakú pracovnú ponuku. A potom sme sa vrátili späť sem." odvetil. „A teraz si na rade ty." pokynul mi. „To odkiaľ som už vieš. Rodičia zomreli, keď som bola ešte malá. Vychovával ma brat so svojou priateľkou. Netvár sa tak. Lepšie detstvo som si priať nemohla. A to je asi tak všetko." dokončila som práve, keď sme prišli pred internáty. Boli sme bližšie, než som si myslela. „Tak a sme tu." zastavil. „Vďaka. Ako sa ti môžem odvďačiť?" spýtala som sa. „To nerieš." mávol rukou a bez ďalšieho slova zmizol v tme. Tak toto bolo divné. Došlo mi, že hoci mi o sebe niečo povedal, jeho meno neviem. A ani on moje nie.
Keď som prišla na izbu, Maya tam ešte nebola. Dala som si mobil na nabíjačku. Zistila som, že je len pol desiatej. Našla som si správu od Haylee, či som v poriadku. Tak som jej odpísala, že áno, len sa mi vybil telefón. Potom som si išla ľahnúť. Potrebujem sa na zajtra vyspať.
