„Čo si dnes taká nadšená? Veď je pondelok." krútila nado mnou hlavu Maya. „Neviem. Asi to je ešte kvôli tomu víkendu. Bolo super." jednoducho som mykla plecami a obliekla sa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
vvv
Dobrá nálada ma prešla hneď, ako som si spomenula, že dnes som po škole. Práve smerujem do tretiackych tried a mám z toho divný pocit. Otvorila som dvere a nervozita vo mne stúpla. No akonáhle som v jednej z lavíc uvidela sedieť Lucasa, nervozita ustúpila a nahradil ju hnev. Celý víkend sa mi neozval, nedvíhal mi telefón a ani neodpisoval na sms-ky. A teraz si tu len tak sedí a rozpráva sa s nejakými chalanmi. „Ale pozrimeže. Princezná prišla." upútal na mňa pozornosť jeden z prítomných. To prečo má zelené vlasy? „Zdravím." vošiel do triedy profesor. „Poprosím, odovzdajte telefóny. Na konci vám ich rozdám späť." podal nám kolovať krabicu, do ktorej každý vložil svoj mobil. Čakala by som väčší odpor. „Pre tých, ktorí sú tu noví, teraz si sadnete na zadok a ostanete tu až do štvrtej. Čiže si tu odsedíte hodinu a pol. Potom môžete odísť. Ak potrebujete na záchod, váš problém. Mali ste ísť predtým, teraz to budete musieť vydržať. Ja som v kabinete vedľa a kedykoľvek vás môžem prísť skontrolovať." profesor sa díval priamo na mňa. To som tu jediná nová? Potom odišiel. Len tak. Toto bude dlhá hodina. „Kde sme to skončili?... Aha už viem. Bábika, čo ty tu?" zelenovlasý ku mne podišiel. „Nudila som sa, tak som si povedala, že sa na vás prídem pozrieť." odvrkla som. Neviem prečo, ale naháňal mi strach. „A páči sa ti to, čo vidíš?" chytil ma za bradu a tým ma donútil dívať sa na neho. „Ani veľmi nie." vytrhla som sa mu. „Ale no tak. Možno sa len zle dívaš." ten egoistický idiot mi dal ruku na zadok a pritlačil sa ku mne ešte bližšie. „Aiden, myslím, že to by už stačilo. Daj si pohov!" zastal sa ma Lucas. „Prečo by som to robil?" síce ma pustil, ale neodstúpil odo mňa. A ja som už nemala kam cúvnuť. „Pretože som ti to povedal." v priebehu sekundy stál Lucas pri nás a „V pohode, bráško. Veď sa nič vážne nestalo." Aiden odo mňa odskočil, akoby som ho popálila. Neviem, prečo sa Lucasa tak veľmi bojí, ale momentálne mi to vyhovuje. „Tak odpáľ skôr, než sa niečo stane." varoval ho Lucas. Aiden bez slova odišiel a posadil sa. „Si v poriadku?" šepol mi Lucas. „Hej. Dík." precedila som pomedzi zuby a tiež si sadla. Nech si nemyslí, že len tak zabudnem na celý víkend. „Čo sa ti porobilo?" prišiel za mnou a sadol si na dočasne moju lavicu. „Mne čo sa porobilo? Veď si na mňa celý víkend kašľal." obvinila som ho. „Nekašľal. Všetko ti vysvetlím, len nekrič. Nemusí to každý počuť." zahriakol ma. „Budem si robiť, čo ja budem chcieť." odvrkla som, ale stíšila som sa. Predsa len mal tak trochu pravdu. Uchechtol sa a pokrútil hlavou. „Nerehoc sa a vysvetľuj." buchla som ho do hrude. „Musel som pomôcť ocovi v práci. A potom som si u neho zabudol telefón. Takže tam bol celý víkend a ja som ho hľadal. Až včera mi napadlo, že by tam mohol byť. A to som si povedal, že ti už nejdem písať, keďže bolo neskoro. Chcel som dnes za tebou prísť. Ale nebol čas." vychrlil na mňa. „Dobre. Ale aj tak si mi mohol nejako dať vedieť. Bála som sa o teba." verila som mu. Nemala som dôvod pochybovať. Položila som mu ruku na koleno a on moju dlaň prikryl svojou. „O mňa sa nemusíš báť. Ale dobre. Nabudúce ti dám vedieť, že som živý. Aj keď ešte neviem ako." usmial sa na mňa. Neviem, ako to ten chlapec robí, ale už som mu úplne odpustila. „A teraz mi povedz, ako si sa sem dostala?" spýtal sa ma. „Tak trošku som sa nepohodla s jednou kravou. A nakoniec sme sa pobili.... teda bitkou by som to veľmi nenazývala. Vlastne ani neviem, ako to definovať. Proste sa nič vážne nestalo. Len som dnes po škole. Ale viac ti o tom nepoviem. A ty si tu prečo?" vrátila som mu otázku. „Také sprostosti. To sa ti neoplatí ani riešiť." mávol rukou. Z nejakého dôvodu mi to nechce povedať. Fajn, keď nechce, tak nechce. Nechám to radšej tak, lebo sa iba pohádame. „Počuj, čo keby sme zajtra večer niekam skočili? Niečo ma práve napadlo." navrhol. „Ale najprv mi povedz kam. Aby som sa mohla vhodne obliecť." súhlasila som. „Dám si urobiť nové tetovanie. Napadlo ma, že by si mohla ísť so mnou, teda ak by si chcela.... A nie, ešte sám neviem, čo." rýchlo doplnil, keď videl môj výraz. „Dobre. zajtra." prikývla som. „Slečna Morganová, môžete odísť." opäť s pri nás zjavil profesor. „Prečo?" vykĺzlo mi. „Ak sa vám nepáči, pokojne môžete zostať. A ak veľmi chcete, príďte aj nabudúce. Ja som tu každý deň." prísne na mňa pozrel profesor. Asi mu nie som veľmi sympatická. Ešte šťastie, že ma nič neučí. „Ďakujem za ponuku, ale radšej nie. Dovidenia." snažila som sa ignorovať nechápavé pohľady ostatný. Rýchlo som vstala, zobrala si tašku, mobil, ktorý mi profesor podával a odišla som odtiaľ. Pred triedou stál Theo. Opieral sa o stenu a pozeral na mňa. „Čo ty tu?" nedochádzalo mi. „Prišiel som ťa vyslobodiť." kývol mi hlavou a smeroval k východu z tohto blázinca. „Ako sa ti to podarilo a prečo si to robil?" nedalo mi. „Tak trochu som mohol za to, že si sa sem dostala. Veď si sa pobila o mňa. Mal som výčitky. A len som skočil za riaditeľkou. A poprosil som ju o to. Na mňa dá." vysvetlil mi. Hej, už som čosi počula o tom, že Theo vypomáha v školských aktivitách, takže asi má s riaditeľkou dobrý vzťah. „Nepobila som sa o tebe." napadlo mi. „Dobre, ako myslíš. Ale obaja vieme, aká je pravda." zdvihol ruky do obranného gesta. „Mhmmm. Tak mi teda povedz, aká je pravda, pretože ja to neviem." našpúlia som pery. Ani neviem, prečo som to urobila. „Taká, že ma zbožňuješ. A urobíš pre mňa čokoľvek." buchol ma po zadku. „Truľo." zasmiala som sa.
vvv
„Poď, niečo ti ukážem." vtrhla do izby Maya. „Hayls, zavolám ti neskôr." povedala som do telefónu a zložila. Bez slova som vstala z postele, rýchlo si obula plátenky, zamkla a bežala za ňou. Čakala ma dolu na vrátnici. „Ale ti to trvalo." potiahla ma za ruku von. „Nebuzeruj a ukáž mi, čo si chcela." pretočila som očami. „Sleduj to auto." ukázala rukou. Pozrela som kam ukazuje a vôbec som nechápala. Stála tam biela dodávka a nejaký chlapec z nej vykladal krabicu. Zrejme sa do domu vedľa nášho internátu sťahujú noví ľudia. „Aaa?" spýtala som sa. „A? To vážne? Veď si všimni toho chalana." zavzdychala. Jej výraz stál za všetky drobné. „To len kvôli tomuto si ma ťahala vonku? Ty nie si normálna." rozosmiala som sa. „Tvrdila som snáď niekedy opak? Ale musíš uznať, že za ten výhľad to stojí." rozplývala sa. „Vďaka, ale mám chlapca. A pokiaľ viem, tak aj ty." otočila som sa a mala som v pláne ísť naspäť hore. „Počkaj. Veď sa nikto nič nedozvie. Prosím. Chcem ho len pozdraviť. Nič viac." zastavila ma. „Tak ho bež pozdraviť. Ja idem hore." prosto som odvetila. „Prosím." hodila na mňa psie oči a ja som zrazu nemohla odmietnuť. „Toto mám u teba." povzdychla som si a kráčala som k neznámemu. Maya zapišťala a celá šťastná kráčala vedľa mňa. „Ahoj, ty si tu nový?" opýtala sa. Lepšiu otázku sa fakt spýtať nemohla. „Tak trochu." otočil sa k nám a milo sa usmial. „Tak potom by sme ti to tu mohli niekedy ukázať. Poznám aj najbližšie kino, či najlepšiu reštauráciu. Ak by si mal záujem." ponúkla sa. Keď som ju tak počúvala, bolo mi trápne aj za ňu. „Od malička som býval o pár blokov ďalej. Takže to tu dosť dobre poznám. Ale celkom by ma zaujímalo, aká je najlepšia reštaurácia. Rád by som tam vzal svoju priateľku. Mimochodom som Joshua." prekvapene na ňu pozrel a ja som musela tlmiť smiech. Maya zamrzla, celá očervenela a nevedela, čo povedať. „Ja som Prim a ona je Maya. No a myslím, že už by sme mali ísť. Radšej." žmurkla som na neho a ťahala Mayu preč. „Ja som taká krava." fňukala. „To teda si." zasmiala som sa a kráčala som smerom k pláži. Keď už som vonku, aspoň sa prejdem.
