Little girl

20. Epilóg

Už je to takmer sedem rokov čo sme sa Jaceom dali dokopy. Prim má už pätnásť rokov a ja mám strach z toho, kam pôjde na strednú. Prihlášku si podala na školu sem do New Yorku, ale aj do Austrálie. Veľmi by chcela ísť študovať niekam, kde je more a slnko. Na jednu stranu som rada, že z toho ešte nevyrástla, no na druhú stranu mám strach, že odíde. Taktiež sa bojím, že ju neprijmú a ona bude sklamaná. Hlásilo sa tam cez tristo deciek a oni berú len štyridsať. Ja a Jace bývame spolu v trošku väčšom dvojposchodovom apartmáne na Manhattane. Nič menej nóbl by sa nám predsa nehodilo. Ja stále maľujem a s predajom mojich obrazov nemám problém, ale beriem to len ako koníček. No a pracujem spolu so Sabrinou v módnom priemysle. Ja navrhujem a ona šije. Takže je toho na mňa dosť, ale nemám sa na čo sťažovať. Tento život som si predsa vybrala sama. Kým som chodila na výšku, mala som brigády a dosť nám pomohli moji rodičia. Aspoň na rozbeh. Jace má už štyri roky svoj vlastný podnik. Takže všetko je tak ako má byť. Sabrina je práve na svadobnej ceste. Stále nemôžem uveriť tomu, že niekto si ju bol ochotný vziať. Caleb spolu so svojim priateľom žijú šťastne a ďaleko odtiaľto. Odišli do Holandska hneď, ako Caleb skončil strednú. Samozrejme, sme spolu stále v kontakte. Bea a Niko sa spolu rozišli, pretože Niko odišiel preč a nikto z nás o ňom už nepočul, čo mi bolo trošku ľúto, keďže som si na neho už zvykla. Bea si našla trochu staršieho priateľa, ktorý má dcéru v Priminom roku. A ku moru chodíme každý rok všetci spolu, teda ja s Jaceom a Prim, Sabrina s jej manželom, Caleb so svojou polovičkou a Bea so svojim priateľom a jeho dcérou. Aj keď občas si už ideme na nervy, zatiaľ to nejak zvládame. Aspoň sa tam s nami dvomi „dospelými" Prim nenudí.

vvv

„Vzali ma!" vrieskala Prim, keď prišla domov. „Čože?" hneď som ju objala. „Zlatko, gratulujem." vtisla som jej bozk na líce. Ona v mojom objatí začala skackať, tak som skackala s ňou. Chvíľu sme sa len smiali a potom ma niečo napadlo. „Čo takt to povedať Jaceovi?" navrhla som. „Nechcem mu to povedať cez mobil." zosmutnela. Je pravda, že Jace trávi hrozne veľa času v práci, ale ja ho tak trochu chápem. Zato Prim mu to vyčíta. „Prim." začala som. „Viem, viem. Robí to aj pre mňa. Nechaj tak. Ja už som si zvykla." mávla rukou a hodila sa na gauč. „Tak zdvihni ten svoj veľký zadok a ideme!" hodila som do nej prvý vankúš, čo som našla. „Kam?" zachytila ho a vrátila mi to. „Predsa na večeru. Prekvapíme ho." vysvetlila som a položila vankúš na pôvodné miesto. „Daj mi desať minút." vyskočila a utekala do svojej izby. Ja som sa tiež pobrala prezliecť. Namaľovaná som už bola, tak som si len vybrala nejaké oblečenie.

vvv

„Ahojte, čo tu robíte?" spýtal sa prekvapene Jace, keď sme vošli do jeho kancelárie. „Chceli sme ťa vidieť. Veď vieš, ako sa hovorí. Keď nepríde hora k Mohamedovi, musí Mohamed prísť k hore. A navyše máme novinky." kývla som hlavou na Prim. Tvárila sa sklesnuto a ja som to predstierala s ňou. „Čo sa stalo?" vyľakal sa Jace a podišiel ku nej. „Prišlo mi oznámenie z Austrálie." odvetila. Vypadalo to, ako keby sa mala každú chvíľu rozplakať. Neviem, po kom má taký herecký talent. „Prim. To ma mrzí." šiel ju objať. Ten jeho výraz bol na nezaplatenie. „Ježiši bráško. Ty si mi uveril?" rozosmiala sa. On sa od nej v tom okamihu odtiahol a tváril sa nechápavo. „Počkať.... tak ja už fakt ničomu nerozumiem." zamračil sa. „Jasné, že ma vzali." rozosmiala sa a ja spolu s ňou. „Vy ste také ťavy." pokrútil hlavou. „Ale som rád." postrapatil jej vlasy a ona sa ne neho zakvačila. „Podrobnosti preberieme neskôr. Teraz idem pomôcť Evie s obsluhou. Nejako nestíhala. A ak ti môžem dať radu, najmi si sem viac ľudí. Večne tu máš plno a pritom tu pracujú iba tri baby. Ako to asi majú stíhať?" vzdychla a odstúpila od neho. V tomto mala pravdu. Aj Jace už nad tým dlhšie premýšľal. „Veď hej." pretočil očami a posadil sa do kresla. „Myslím, že sme ju vychovali skvelo." usmiala som sa a posadil sa na stôl. Nohy som si vyložila na Jacea. „Hej. A možno je načase urobiť si vlastné dieťa." usmial sa na mňa Jace a jedným pohybom ma stiahol na seba. So smiechom som ho pobozkala. „Súhlasím, ty môj workoholik."

vvv

„Myslíš, že keď Prim odíde, bude náš príbeh ešte pokračovať?" pozrela som na Jacea, keď sme ležali vedľa seba v posteli. „Príbeh skončí, až keď sami uznáme za vhodné." pritiahol si ma bližšie a objal ma. „Ale už v ňom nebudeme mať hlavné úlohy." zamyslela som sa. Ani neviem, čo ma to vlastne napadlo. „A čo ak sme ani teraz nemali hlavné úlohy? Čo ak prioritou vždy bola Prim? Predsa len vďaka nej sme sa my dvaja spoznali." šepol. „Asi máš pravdu. Vždy bola podstatná najmä Prim a jej príbeh odchodom do Austrálie iba začína." pobozkala som ho.