Little girl

11. Strecha 2/2

Zrazu som na svojom páse pocítila niečie ruky. Najprv ma napadlo, že to je Jace, no potom som zacítila tú vôňu. Bola príliš silná, aromatická. Toto nebo Jace. Prudko som sa otočila, no dotyčný zo mňa ruky nespúšťal. Práve naopak. Teraz, keď som k nemu bola otočená čelom, presunul ich na môj zadok. „Mohol by si dať tie špinavé paprče preč?" zavrčala som na Marcusa. „Netvár sa tak. Je mi jasné, že sa ti to páči. Očividne si si už dobre dlho poriadne nevrzla. Inak by si nebola taká vytočená." nasadil pripitý úsmev. „Nie som vytočená, len sa mi z teba mierne dvíha žalúdok." odvetila som a pokúsila sa odtiahnuť, ale on ma držal príliš pevne. „Si tak sexy, keď sa vzpieraš." uchechtol sa. „Pusti ma a prestaň s tými rečami. Inak ďalšia vec, čo ti vypadne z úst, budú tvoje zuby." opäť som sa pokúsila odtiahnuť. „Počul si, či nie?" ozvalo sa za nami. Uvidela som tam stáť Nika s Beou. „Tvoja smola." kapituloval Marcus a kráčal preč. Konečne. „Si v pohode?" spýtala sa ma Bea. „Hej. Vďaka." pozrela som na Nika. „To nerieš. A z neho si tiež nič nerob. je to proste idiot." mávol rukou Niko. „Idiot? To je slabé slovo. Zrejme mu nestačilo dostať po papuli jedenkrát. Už ho nikam nebudeme volávať. Práve si premrhal poslednú šancu. Keď nevie piť, tak nech to nerobí." rozčuľovala sa Bea. Pochopila som, že niečo takéto sa nestalo prvýkrát. „Zlato, upokoj sa." jemne sa na ňu usmial Niko. „To sa ti povie." vydýchla.

„Jace, mohli by sme už ísť?" vrátila som sa ku celej partii a obrátila som svoj pohľad na Jacea. „Tak skoro?" zamračila sa. „Je už jedna hodina." oznámila mu Bea. Asi pochopila, prečo tam nechcem byť. Ocenila som, že ma neodhovárala, práve naopak. Podporila ma. „Ak nechceš, pokojne tu zostaň. Ale ja sa nejako necítim dobre." pozrela som na Marcusa, ktorý sedel a tváril sa, akoby tam ani nebol. Vedela som, že toto na Jacea zaberie. Nenechal by ma ísť domov samú. Nie teraz. „Tak poďme." vstal a postupne sa so všetkými rozlúčil. Ja som sa rozlúčila najmä s Beou a Nikom. Dokonca my dve sme si vymenili čísla. Najprv sme išli pešo, no po pár minútach nás to prestalo baviť. Sadli sme si na obrubník a ja som zavolala taxík. „Povieš mi, čo sa stalo? Myslel som si, že sa zabávaš." prerušil ticho medzi nami. „Nič. Len som nejaká unavená. Asi potrebujem jedno z tých objatí, ktoré sa zvrhnú v niečo viac." ani neviem prečo som to povedala. Asi by som fakt mala najprv premýšľať, až potom hovoriť. Práve vtedy pri nás zastal taxík. Jace mi pomohol vstať a otvoril mi dvere. Obaja sme boli trochu pripitý, no ani jeden z nás nebol až v takom zlom stave. Nadiktovali sme taxikárovi adresu a chvíľu mlčali. Vtedy som úplne spontánne položila svoju ruku Jaceovi na rozkrok. Asi mi ten alkohol dodal odvahu. Nabudúce asi ostanem len pri kole. Keď sa na mňa pozrel, okamžite som to oľutovala. Stiahla som svoju ruku. „To si vždy tak úchylná?" spýtal sa. „Práveže vôbec nie. To len ty si tak neskutočne jebavý." odvetila som. Už nemám čo stratiť. „Veď aj ty máš zvrátenú myseľ." usmiala som sa. „To teda mám. A práve mi v nej beháš ty. A to celkom nahá." oblizol si spodnú peru. Jedno obyčajné gesto a pritom vo mne toľko vyvolalo. To čo urobil, ma zaskočilo. Zrazu sa ku mne naklonil a začal ma bozkávať na krk. „Ak budeš pokračovať, nie som zodpovedná za to, čo sa ďalej stane." šepla som. Ak by som to povedala nahlas, určite by sa mi zlomil hlas. „A práve to ma láka." zamrmlal mi do krku. Práve vtedy taxík zastal. Skvelé načasovanie. Jace mu podal peniaze a spolu sme išli pred vchod. Zastali sme až pred dverami do môjho bytu. „Tak teda ahoj." povedala som, ale ešte stále sa mi trochu chvel hlas. „Dobrú noc." usmial sa Jace. Očividne si užíval moje rozpaky. Začala som z vrecka vyťahovať kľúče, keď si ma k sebe prudko otočil a oprel ma o dvere do jeho bytu. „Srať na to!" zašomral a drsne ma pobozkal. Potom ma chytil pod zadkom a nadvihol si ma. Ja som mu nohy dala okolo pásu a ruky som obmotala okolo jeho krku. On ma jednou rukou pridržiaval a druhou odomykal jeho byt. Popri tom ma stále bozkával. Vedela som, že to chcem. Už som to nemohla zastaviť. Ak to má byť prvýkrát, tak nech je to teraz a s ním. Je mi jedno, či to zajtra budem ľutovať. „Ak tu chceš ostať, tvoje oblečenie pôjde preč." jemne ma položil na gauč. Vošiel mi rukou pod mikinu a ja som sa zachvela. Znovu. Na čo sa on len uchechtol. Zrejme mu táto poloha nebola pohodlná a ani mne veľmi nie. Zas ma vzal na ruky a niesol do postele. „Všimol si si, ako sa na teba dnes to dievča pozeralo?" vykĺzlo mi zrazu. „Aké dievča?" odtiahol sa odo mňa a tváril sa dosť nechápavo. Bože, čo to teraz riešim? Ja som ale krava. „No ja neviem ako sa volala.... asi Ann?" zamyslela som sa. „Celý večer s tebou flirtovala. Bolo to odporné. To si si nič nevšimol?" spýtala som sa. „Nie, nevšimol. Pretože ty si dnes bola jediné dievča, ktoré som si všímal." opäť ma pobozkal. Už viac som na nič nemyslela. Len som si užívala jeho dotyky. Hladil ma po celom tele a ja som bola každou sekundou viac vzrušená. Najprv ma pobozkal na tvár a potom šiel jazykom dolu.