10. Strecha 1/2

66 3 0
                                    

„Špehuješ ma?" spýtala som sa, keď som otvorila oči a on sa na mňa pozeral. „Len sa dívam." obhájil sa. „Je to desivé." skonštatovala som. „Je to romantické." odporoval mi. „A odkedy si ty na romantiku?" nadvihla som obočie. „Dobre, možno je to desivé." so smiechom priznal a vstal z postele. „Mala by som ísť. Ten nábytok spravíš aj sám, alebo?" spýtala som sa a tiež som vstala. „Hej, to zvládnem. Tak teda večer prídem po teba." prikývol a venoval sa svojmu mobilu. Zrazu sa správa nejak inak. Urobila som niečo? „Dobre." prikývla som a odišla. Dokonca som si nezobrala ani svoje veci.

„Ty mrcha, ty si tam bola celú noc." privítala ma Sabrina. „A čo to máš na sebe?" zarazila sa. Došľaka, ani som si neuvedomila, že mám na sebe stále jeho tričko. „Aspoň mi povedz detaily." zaprosila. „V podstate žiadne nie sú, ale dobre. No najprv mi urob kávu." zavelila som.

vvv

„Sab, čo sa hodí na večernú grilovačku?" zakričala som na ňu. „Vonku je celkom teplo, takže ešte nič zimné. Počkaj, pomôžem ti." vošla do mojej izby a začala sa mi prehrabovať v šatníku. Začínam mať pocit, že tam nemám nič na seba. „Toto by šlo. Hlavne to nevyzerá nijak prehnane a je to pohodlné." položila mi na posteľ veci. „Teraz si sadni na stoličku. Ideme ťa upraviť." zavelila.

Urobila som čo chcela

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Urobila som čo chcela. Nakreslila mi linky, pretrela mi mihalnice špirálou, pery mi dala takmer telový rúž a celé to zafixovala púdrom. Následne mi vyžehlila vlasy.

vvv

„Ešte je to ďaleko?" zafňukala som. Nečakala som, že pôjdeme tak dlho pešo. Jace zrazu spravil prudký pohyb a v stotine sekundy som bola na jeho rukách. Vlastne si ma prehodil cez rameno. „Nie zlé." skonštatoval a plesol ma po zadku. To ma donútilo, opäť sa začervenať. „Preboha, šak ťa zlomím." spamätala som sa. Obávala som sa, že som mu priťažká. Len sa zasmial a pokračoval v ceste. „Prosím ťa, polož ma na zem." tiež som sa rozosmiala. Pokrútil hlavou a kráčal ďalej. Zložil ma až keď sme boli pred vysokým panelákom. „Hore po schodoch to už nedám. Si príliš tlstá. Zajtra budem mať svalovku." snažil sa o vážnu tvár, ale kútiky úst ho prezradili. „Blbec." zasmiala som sa a buchla ho do ramena. „Au." usmial sa a otvoril mi dvere.

„Idem zohnať niečo na pitie. Špeciálne požiadavky?" spýtal sa ma, keď sme prišli na strechu. „Pivo." odvetila som. Potrebovala som sa vydýchať. Je to dvanásť poschodí plus ďalšie poplašné schodisko, čo vedie na strechu.

„Ahoj, ja som Bea. Ty musíš byť Haylee." podišlo ku mne jedno dievča. „Odkiaľ vieš moje meno?" prekvapilo ma. „S Jaceom si toho hovoríme dosť." kývla hlavou na partiu chalanov, ktorý obkľúčili Jacea a on sa s každým z nich zvítal. Keď som videla, ako sa na nich usmieva, tiež ma to prinútilo sa usmiať. „To ste až taký dobrý priatelia?" opäť som pozrela na hnedovlásku. „Aj tak sa to dá povedať." prikývla. Spýtavo som na ňu pozrela. „Nemám rada, keď ľudia hovoria v hádankách." na rovinu som jej povedala. „Spoznali sme sa ešte ako deti. Ja som mala dvanásť a on štrnásť. konkrétne, to bolo na pohrebe jeho rodičov. Ja som v ten istý deň na cintoríne pochovávala svojho staršieho brata. Ani neviem ako, začali sme sa spolu rozprávať. A odvtedy to už šlo. Jeden druhému sme navzájom pomáhali. No a dokonca bol môj prvý chlapec. Ale pochopili sme, že by to neklapalo a ako priateľom nám je lepšie." vysvetlila mi. „Aj si s ním spala?" ani neviem prečo ma napadlo práve toto. „Hej. A neľutujem to. Bolo to síce divné, ale zároveň som rada, že to takto dopadlo. No nemusíš sa báť. Ja k nemu nič necítim a som si istá, že ani on ku mne. Navyše ja mám priateľa." usmiala sa a kývla hlavou smerom k jednému chalanovi. Nevyzeral zle, ale akosi to nebol môj typ. Zato Bea mi prišla celkom sympatická. A najviac sa mi páčilo, že mi odpovedala úprimne. „Inak Jace je fajn chalan. Len občas príliš premýšľa hlavou. Chápem ho, má predsa sestru, o ktorú sa musí postarať, ale občas by sa mohol trošku viac odviazať. Keby si len vedela aký bol v puberte. Chľast, sex, nebezpečenstvo. Z toho pochádzajú všetky tie kerky. Ale potom musel príliš rýchlo dospieť. Občas mi to chýba. No to čo som týmto chcela povedať je, že odkedy si sa tu objavila ty je to akoby sa prebudil. Opäť sa častejšie usmieva. Za to by som sa ti mala asi poďakovať." rozrozprávala sa. Nestihla som jej na to nič povedať, pretože sa pri nás objavil Jace. „Ohovárate ma?" spýtal sa s úsmevom a podal mi pivo. „Bez pochýb." žmurkla na neho Bea a objali sa. „Neviem, čo ti o mne narozprávala, ale určite to nie je pravda." pozrel na mňa a obhajoval sa. „Keby si len vedel." my obe sme sa usmiali. „Radšej sa nejdem ani pýtať." posadil sa vedľa mňa.

Sedeli sme v kruhu a smiali sa na priblblých vtipoch. Dokonca Jace hral na gitare. Keď som spievala ja, Jace ostal prekvapený. Potom ma sprdol za to, že som mu nepovedala o tom, že viem spievať. Odvetila som mu na to, že sa nepýtal.

„Ľudia, dneska keď sme v obchode s Beou kupovali potrebné veci..." začal Niko. Ako som zistila, to on chodí s Beou a dnes to tu zorganizoval. „V pokladni pred nami stála taká pani s malým chlapcom. Ja neviem, mohol mať nejakých desať rokov. Keď ukázal na kondómy, ona mu odvetila, že to sú také žuvačky pre veľkých. Keby ste videli, ako sa zatvárila, keď jej odpovedal, že on už je veľký a chce ich skúsiť. Ja s Beou sme sa rozosmiali na celý obchod a tá pani na nás zazrela. Dokonca aj predavačke mykalo ústami. Ani neviete, ako komicky to vypadalo." dopovedal historku a my všetci sme sa rozosmiali. „Ja keby som mala dieťa, povedala by som mu všetko o sexe a podobných veciach." ozvala sa Bea. „Moja zlatá, ty keby si mala dieťa, zavolali by sme sociálku." odvetila jej nejaká baba. Jej meno si veľmi nepamätám. „A čo ty? Ako by si reagovala, keby si mala dieťa?" spýtal sa ma blonďák. Tuším sa volá Marcus. „Netuším." mykla som plecami. Ten chalan mi naozaj nesadol. Asi jediný z ich partie. Ostatní boli v pohode.

„Idem si ešte po pivo." oznámila som Jaceovi a vstala som. Uznávam, už som toho vypila dosť, ale nie som vôbec opitá. Kráčala som ku stolu a musela som prejsť okolo nejakých dvoch, ktorý sa opierali o stenu a vášnivo sa bozkávali. Pichol ma osteň žiarlivosti. zažijem aj ja raz niečo takéto? „No len aby ste sa nezjedli." zašomrala som potichu a pokračovala v ceste. Do plastového kelímka som si naliala ďalšie pivo a opäť som ho zriedila so Spritom. To mi poradila Bea. V podstate to chutilo ako radler a nebolo v tom toľko alkoholu. A nikomu som nemusela odpovedať na otázky typu: „Prečo nepiješ?" Dala som si pozor, aby ma nikto nevidel. Takto som to robila celý večer. Zadívala som sa na výhľad zo strechy. Až teraz som si všimla, aké je to pekné. Všade dookola blikali svetielka.

Little girlWhere stories live. Discover now