Vráťme sa späť tam, kde to začalo. Z cudzincov sa stali najlepší priatelia. Kedysi bolo všetko tak iné, ale teraz to dáva zmysel. Áno, viem, že sme ďaleko, ale toto je iba začiatok. Začiatok niečoho nového.
Dni plynú a život ide ďalej. Od tej noci som s Jaceom nehovorila. Maximálne sa pozdravíme. Je zvláštne, že aj po dvoch mesiacoch na to stále musím myslieť. Sabrina dokonca navrhla, aby sme sa presťahovali. Lenže to Prim nemôžem urobiť. Samozrejme ona ku nám stále chodí. Občas si píšem aj s Beou, ale stretnúť sa nemáme kedy. A myslím, že takto je to lepšie. V škole sa nám všetko kopí a ja mám strach, že tento rok bude ešte veľmi ťažký. Aj keď viem, že z dejín umenia bez problémov prejdem. Tie hodiny ma fakt bavia a ešte viac ma baví ich učiteľ. Je to už viac ako mesiac, čo sme s Masonom tak trochu spolu. Vlastne spolu len spávame. Raz po hodine som za ním prišla, že nechápem zadanie z úlohy. A už to bolo. Je mi s ním dobre, no viem, že on nie je typ chlapa, do ktorého sa dievča bezhlavo zamiluje. A práve to som potrebovala. Dokázať si, že to čo sa stalo s Jaceom nebolo nič výnimočné. Dali sme si podmienku, že žiadne záväzky a nikomu o nás nepovieme. Nanešťastie som sa pred Calebom a Sabrinou prekecla. Tak ale ostane to len medzi nami.
„Hay, sprchuješ sa?" zakričala mi cez dvere Sabrina a tým ma prebrala z úvah. „Nie, pečiem koláč." odvetila som sarkasticky. „Čo asi tak môžem robiť v kúpeľni?" položila som jej rečnícku otázku. „Veď dobre. Ja len že prišla Prim." aj keď som ju nevidela, bolo mi jasné, že pretočila očami. „Idem." vzdychla som a vstala z horúcej vody.
„Prim, deje sa niečo?" spýtala som sa jej. Sedela na mojej posteli a hrala sa s Queen. „Tak trochu." stále sa na mňa nepozrela. Bolo mi jasné, že ju niečo trápi. „Čo by si povedala na to, že pôjdeme do cukrárne?" navrhla som. „Jupííí." konečne zdvihla zrak a jej oči sa zaleskli. „Daj mi päť minút." otvorila som skriňu a narýchlo si vybrala nejaké veci. Potom som opäť šla do kúpeľne, obliekla sa, vyčesala vlasy do konského chvostu a nakoniec si pretrela pery balzamom a mihalnice špirálou.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
vvv
„Tak hovor!" vyzvala som ju, keď sme si sadli s našimi zmrzlinovými pohármi. Budem rada, ak ma zajtra nebude bolieť hrdlo. „O mesiac máme baletné vystúpenie a mne pani učiteľka povedala, že by som mohla tancovať sólo." začala. „Prim, to je skvelé. Prečo si potom taká smutná?" nedávalo mi to zmysel. Veď toto vždy chcela. „Pretože ja neviem, či si to zaslúžim." pochybovala. „Samozrejme, že si to zaslúžiš. Inak by ti to predsa učiteľka nedala." snažila som sa ju podporiť. „Dievčatá mi povedali, že vraj by som to mala nechať niektorej z nich. Oni tam budú mať celú rodinu. Rodičov, starých rodičov aj strýkov či tety. A ja tam budem mať zas len brata. Myslím si, že majú pravdu. Naozaj by som im to mala prenechať." vyšlo z nej. To nemôže byť pravda. Nemôžu ju predsa vydierať tým, že nemá rodičov. „Tak na to ani nepomysli. Tu nejde o to, kto tam koho bude mať. Ide predsa o to, kto je aký dobrý. A ty patríš medzi najlepšie. A nehovorím to preto, že by som mala. Jednoducho to tak je. Inak by ťa nevybrali. Tak sa netráp rečami ostatných. Uži si tú chvíľku akoby patrila len tebe. Pretože sú okamihy v živote, kedy stojí za žiť aj umrieť. A som si istá, že pre teba toto bude jeden z tých okamihov." povedala som to takmer na jeden dych. „A čo keď to pokazím a zlyhám?" položila mi ďalšiu otázku. „Tak budeš improvizovať a predstierať, že to tak malo byť." mykla som plecami. Takáto odpoveď jej zrejme nestačila. „Pozri, ak sa o to aspoň nepokúsiš, tak už si zlyhala. S prehrou musíš počítať, keď chceš vyhrať." žmurkla som na ňu. „Takže podľa teba by som do toho mala ísť?" konečne sa usmiala. „Jednoznačne. Myslím, že to bude jedna z tých spomienok, ktoré nikdy neopustia tvoje srdce. Stanú sa tvojou súčasťou ako soľ v mori." zacitovala som časť mojej obľúbenej básne. „Ešte nikdy som nebola pri mori. Aké to tam je?" zmenila zrazu tému. „Vieš, že ani ja nie? Rodičia ma tam nikdy nevzali. Ale mám nápad. Čo keby sme tam raz šli spolu? Neviem, ako to urobíme, ale bude to zábava." navrhla som. „Platí. A Haylee?" opäť na mňa pozrela. „Áno?" nadvihla som jedno obočie. Som zvedavá, čo z nej vylezie tentokrát. „Prídeš sa na moje vystúpenie pozrieť?" jej otázka ma uviedla do rozpakov. Nevedela som čo povedať. Pravda by ju ranila, ale klamať som jej nechcela. „Pokúsim sa. Ale nemôžem ti nič sľúbiť." rozhodla som sa pre zaobalenú pravdu. „Dobre." hlesla a ďalej sa venovala už len svojmu zmrzlinovému poháru.
