Humanformers

12. Upršaný den

Prechádzam tmavou uličkou. Počuť jazdenie, a trúbenie aút, počuť rozprávajúcich sa ľudí, ktorí tmavú uličku obchádzajú. Zastavím. 

Ocitnem sa na inom známom mieste. Všade naokolo je riedka hmla. Som v garáži, kde som stretla Hillovú.  Oproti mne pomalím krokom sa ku mne približuje postava. Celá čierna. Znervozniem a o dva kroky ustúpim dozadu. 

Záhadná čierna postava zastaví asi tri metre predomnou. Ťažko vzdýchne. Podýde ku kúsku svetla, ktoré prechádza cez popraskané okno. Odhalí polovicu tváre, ale aj tak ju veľmi nevidím. 

Nič nehovorí. Len sa na mňa pozerá. Skenujem ju pohľadom. Nič sa jej neopýtam.

Otvárala som oči, tak, aby Slnko do nich nevrazilo a oslepilo. Na moje prekvapenie, v izbe prevládala tma. Nie preto, že by bola obloha ešte čierna, je to pre mraky, ktoré su pripravené spustiť svoje dažďové kvapky vody. 

Podyšla som oknu. Náhodou už bolo mokré. Všimla som si mokrých ciest, áut a ľudí. ,,Nie." Položila som hlavu na parapetnú dosku. Za daždivého počasia je Emyli chladnejšia a podráždenejšia, než inokedy a Dwayn. Je schopný vykradnúť aj Ultra Magnusovu chladničku. 

Dnes bude nostalgický deň. Umyjem sa, prezlečiem sa do modrých legín a šedého obtiahnutého trička s dlhým rukávom. Dám si vlasy do pevného copu. Namierila som si to rovno do kuchine. 

Pozriem sa do ešte plnej chladničky a vytiahnem z nej jogurt. Lyžičku s vedľajšieho šuflíka a sadla si za stôl. Keď prevláda takéto počasie, som smutná a nič sa mi nechce.

,,Ahoj." Zívne Pietro.

,,Ahoj." Jogurt si dám do úst. Sledovala som, ako sa do tej chladničky hlboko pozerá. Bol vážne roztomilí. Strapaté vlasy, mal takmer všade. Mal jemné kruhy pod očami. Nemotorne si ku mne sadol.  ,,Si nejaká vážna a zachmúrená. Čím to je?" Skloní hlavu, aby na mňa lepšie videl. 

,,Prší a ja nemám náladu." Pozriem sa naňho, presne tým výrazom, čo povedal. Chvíľu sa na mňa pozeral. Zľakla som sa, čo sa deje. Mám snáť až také výrazné kruhy pod očami? 

,,Čo ak príde búrka?" Zúži oči. 

,,Zistíš. Možno aj dnes." Vložím si lyžičku do úst. Pietro chcel niečo povedať, ale Dwayn ho prerušil. A ako prudko vošiel do kuchine. Takmer som prehltla lyžičku. ,,Máme jedlo?" Spýtal sa hrubo, akoby skríval nervozitu, čo v ňom výri. Uchechtnem sa a kívnem áno. 

Okamžite podyšiel k chladničke a ani neviem, čo vybral, odyšiel rýchlosťou Pietrovho behu. Pri tom spravil premet, ktorý bol rýchlikový vtipný. Potom zase na mňa presmeroval svoj pohľad. Z bradou opretú o ruku. ,,Pôjdeme niekam." Postaví sa.

,,A kam?"Zmätene pokrútim hlavou. 

,,Niekam, kde ti dokážem, že aj za pochmúrného počasia sa dá zasmiať a pobaviť." Jeho hlas počuť s chodby. 

Z tohto miesta sa aj tak onedlho stane cvok-house. Odyšla som do izby a prezliekla si legíny za čierne džínsy. Dala biele tenisky. Ani som nevyšla z izby. Pietro ma pred ňou čakal zladený v čiernej a bielej. 

,,Som zviknutí, používať nohy." 

,,Snívaj." Uškrniem sa a otočím sa smer garáž. Bolo skoré ráno a aj napriek tomu, sa to tam ľuďmi hemžilo.

Podyšli sme k žlto-čiernemu Shevrolet camaru. Sadol si na miesto spolujazdca. ,,Budem ťa navigovať." Zavrie dvere na aute. 

,,Nevieš šoférovať?"  Zdvihnem jedno obočie.