Humanformers

13. Do tretice všetko zle

Nasadli sme do auta a šli na našu základňu. ,,Zázrak, že sme nenarazili na Visiona." Pietro sa chytí za brucho. 

,,Kam teraz?" Pozriem sa naňho.

,,Do Starbaksu." Zavrel za sebou dvierka a tým som mohla naštartovať a vyraziť. 

......

Čakali sme v dlhej rade a po celú tú dobu sme sa raz smiali a raz sa bavili o normálnych veciach. Je mi sním naozaj príjemne, každou minútou, sekundou sa pri ňom cítim lepšie a lepšie. Ja som si dala Late a Pietro obyčajnú kávu.  Nemyslela som si, že niečo také pije, kedže má rýchli metabolizmus. ,,Nebojíš sa, že ťa to zabije?" Doslova ju hltal. Predstavte si, že ste na púšti štyri roki bez vody a naraz ju pred sebou zbadáte.

,,Nie." Odpovie mi rýchlo. Ďalej som to neriešila a venovala sa svojmu late. Po takej hodinke sme sa vrátili k mojej žltej láske. ,,Kam teraz?" Opäť položím tú istú otázku a Pietro sa na mňa s prekvapeným výrazom v tvári pozrie. 

,,No čo? Je málo hodín a doma je nuda." Sadnem si za volant. Rýchlo si ku mne prisadne.

19:30

Slnko sa chystalo odýsť. Sedeli sme bosí na tráve v Central Parku. Pokrčila som prstami na nohách a potom ich zaborila do príjemnej trávy. Pre vlastné lepšejšie pohodlie som si na ten mäkký zelený koberec ľahla. Pietro sedel napravo pri mojich nohách, lakte mal opreté o jabĺčka. ,,Takže...(ta zdôrazním) ty máš staršieho brata." Preruším nie veľmi trápne ticho. 

,,Volá sa Oliver Maximoff. Je Avenger." Povie do vetra. 

,,Aké má schopnosti?" Vydýchnem, zavriem oči a ruky si dám pod hlavu. 

,,Je telepatik." Povie skleslo.

,,Znieš akoby ti bolo zaním smutno."  

,,Myslíš?" Zacítila som príjemný vánok. Ľahol si ku mne. Automaticky som otvorila oči. A tie moje "úžasné" oči narazili na jeho. Lakťom bol opretý o zem čiže sa na mňa z vrchu pozeral.

Celím mojím telom prešla elektrika. ,,Prečo si od nich odyšiel?" Striedavo sa mu pozerám do očí. 

,,Chcel som spoznať niečo nové. Chcel som....spoznať niekoho." Hneď ako to dopovedal, sa jeho oči presunuli s mojich pier do očí. Zahryzla som si do spodnej pery. Tep sa mi neuveriteľne zrýchlil. Zrejme je teraz rýchlejší než Pietrov. 

Poddala som sa. Bolo to nádherné. Také teplé, mäkké pery som dlho necítila. Strčil mi jazyk do úst, najpr som od prekvapenia nereagovala ale potom som sa pripojila Bol v každom kúte vyhraval na domnou. A teraz mi doplo, že vonku na tak trochu na vlhkej tráve nechcem robit nič. ,,Pôjdeme?" Neviem ako som to mohla povedať, mám pocit, že moj mozog bol práve uškvarený. Vstane, podá mi ruku a prímem ju. 

Nastúpili sme do auta. 

.........

Pevne ma držal za ruku, spolu sme kráčali hore. Pred mojou izbou sme zastavili.  Usmial sa a ja tiež. Venoal mi dlhý bozk bez akéhokoľvek nádychu. Pritlačí ma k dverám. rukami mi chytil zadok a nadvihol ma. Pokúšala som sa nájsť kľučku od dverí...

Na druhý deň ráno

Ležali sme nahý na posteli, prikritý len plachtou. Jednou rukou ma obýmal okolo ramien, odpočívala som na jeho dokonalej hrudi. Bolo mi príjemne.  Nepocitujem pocit chyby či viny alebo len takej jednorázoky na jednu noc. Už predtým som pocítila, nejaké puto, ktoré sa medzi nami tvorilo a po milovaní zosilnelo. Viem čo je Pietro zač. Rád náhaňa pekné sukne ale po tomto som si istá, že pocituje to isté. Jedine začo sa cítim blbo je to, že som pri jednom z mojích vzrušených výkrikov mu udelila celkom dlhé škrabance na chrbte.