Celé štyri dni sa nič zaujímavého nestalo. Zločinci sa zrejme polepšili. Sedela som v izbe na posteli a čítala si knihu. Po hodine som sa začala nudiť. S tyčinkou Snikers, ktorú som vytiahla zo šuflíka som odyšla z izby.
Pomalím tempom cez chodbu a dole a dole schodmi. Naša základňa má niekoľko poschodí a to je suterén. Kde je asi 100 druhov áut. Ďalšie dve poschodia sú kancelárie. Ďalšie štyri sú izby. Ďalšie tri tréningové miestnosti. Posledné operačky a labáki. Tam hore chodí veľmi málo ľudí.
Vraj na to treba špeciálne povolenie. Ja som tam bola iba raz. Šla som zo štvrtého na siedme. Zastavila som pri jednej telocvični.
Vo vnútri bolo asi šesť týnedžerov. Zrejme po ubgradizácii, pretože boli mierne dezorientovaný. Tréner tam s nimi nebol. Kopy, výskoky im vôbec nešli. Takéto cviky musia ovládať aj pred ubgradizáciou.
Zrejme ich cvičí nejaký neschopák. Pri jednom som sa musela chytiť za hlavu. Snažil sa spraviť premet ale namiesto toho sa podkopol o vlastnú nohu. Bol horší než nejaký začiatočník.
Nemôžem sa na to ďalej pozerať a vstúpim dnu. No ani za sebou nezavriem a ozve sa mutujúci hlas nejakého chlapca ,,Vy ste Kara?"
,,Áno." Otočím sa naňho.
,,Pred niekoľkými dňami ste skončili z jednou partiou. Však?"
,,Áno." Odpoviem s plnými ústami čokoládovo-karamelového neba. ,,Kto vás trénuje? Veľmi vám to totiž nejde." Uchechtnem sa.
,, TOTO JE VRCHOL!" Započujem povedomí hlas za sebou. Rýchlo dožujem snikers. Po prehltnutí sa za seba otočím.
,,Pán Ultra Magnus." Prehltnem ťažkú slinu. Pri pohľade na vysokého chlapa s modrími očami, tmavšími vlasmi a nepríjemným výrazom v tvári.
,,Vieš, že vtýchto priestoroch nemáš momentálne, čo robiť. K tomu nemáš správny úbor. Voľné tepláky, tričko s dalmatíncami. Porušila si hneď dva pravidlá!" Svoj výraz nezmenil.
,,Len som ich pozdravila. Nič viac." Obraňujem sa.
,,Mojich regrútov už viac neotravujte." Nemyslela som si, že sa môže zatváriť ešte vážnejšie. Mýlila som sa.
,,To sú vaši regrúti?" Zasmejem sa. Rýchlo som odyšla, kvôli hustej atmosfére, ktorá momentálne vznikala.
Podyšla som k druhej telocvični. Tam trénovali ľudia, okolo môjho veku. ,,Kara!" S opačnej strany chodby sa ozve hlas suchára Racheta. Než som stihla položiť otázku bol pri mne. ,,Wiliam volá teba a tým do najväčšej telocvične." Táto telocvična sa nachádzala na osmom poschodí.
Všetci boli dnu. Dokonca aj Pietro. Odľahlo mi keď som na nich zbadala normálne oblečenie po dome. V hale bol umiestnený balkón so širokou konzolou. Tam stál Rachet s Wiliamom.
,,Bolo by fajn, keby ste sa aj boji trochu spoznali. Viete, čo máte robiť." Konštantuje zamyslený doktor.
Všetci sme vedeli o čo ide. Až na peroxida. Celé Dwaynovo telo sa zmenilo kov, Emyli vystričila pazúre, Ennie s predlaktí vysunula meče. Ja s predlaktí nože.Toto bude môj prvý trénink bez Matta.
Zo stien sa začali vysúvať točiace sa disky. Sestra s ľadovou náladou strhávala dlhými pazúrmi dysky, ktoré po spadnutí zaiskrili. Veľký svalovec ich drtil a trhal holými zliatinovými rukami. Sestra s neuveriteľným úsmevom a obratnosťou, ich presekávala na dve polovice.
V tom sa všetky dieri s ktorých sa na nás vrhali dyski zavreli. Ani nie zadýchaní sme sa postavili do pozoru. Všade naokolo bol rozbitý šrot.
,,Dobre tým Prime." Pochváli nás Wiliam. Ten hlas bol iný. Vačšinou hovorí ,,Výborne tým Prime." K tomu pridával úsmev.
Svetlo sa zhaslo. Nevidela som si ďalej od nosa. Podlaha po našími nohami sa začala hýbať, krúžiť, ako platna na gramofóne. Pridali sa svetielka. Nepríjemne blikali do očí. To čo pre nás prichystali?!
,,Auu." Zastónam bolesťou. Niečo ma trafilo do krku. Okamžite som si ho chytila. Na ruke som cítila niečo mazľavé. Potom som tú prudkú bolesť cítila na celom svojom tele.
,,To to sú paindbollové farby. Nahradzujú skutočné guľky." Ozve sa s repruktoru. bohužial neviem ktorému z nich patril ten hlas. Podlaha sa čoraz viac krútila a krútila. Bolo to také rýchle, že som sa ledva udržala na nohách. Cestou som niekoho zrazila. Typujem jednu zo sestier. Spadla na mňa a pritlačila ma k zemi.
V tom to celé prestalo. Bolestivé rany prestali. Svetlá sa rozvietili. Strašne mi to do očí udrelo. Keď sa moj zrak prisposobil okoliu videla som ostatných. Smiala by som sa z nich, ale bolesť, ktorú som cítila, bola neuveriteľne bolestivá. (perfektná veta:D)
Všetci sme hýrili v jasných dúhových farbách. Zaujímavé je, že Pietro schytil asi tri rany.
Wiliam a Rachet začali vysvetľovať prečo to spravili, za akým účelom a tak ďalej.....
Ani jedného z nich som nepočúvala. Cez tú bolesť ani nebolo možné. Cestou do izieb si každý pekne ponadával a k tomu Emyli a Dwayn pochválili Pietra. Prechádzala som okolo jeho izby s pootvorenými dvermi.
Nemohla som si pomôcť. Nakukla som tam. Videla som jeho holí trojuholníkový chrbát. No moje oči sa nalepili na inú časť tela a to na jeho sexy zadok. Šiel sa otočiť a v tom momente som sa odpratala do svojej izby.
Potriasla som hlavou a vošla do kúpelne. Takmer som zľakla, keď som zbadala svoj ksicht. Vlasy, ruky, krk hýrili naozaj rôznymi pestrími farbami. Celá som vliezla do sprchy a doslova si drala kožu aby to zišlo.
o 2 hodiny
Všetka farba bola preč. Dúfam. Pri sušení vlasov pri zrkadle som si všimla dvoch modriniek na krku. Velmi sa podobali na cufleki. Po chvíli som to prestala riešiť. Dala na seba krátke látkové shortky a na to biele tielko.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
