Humanformers

8. Vyjedač chladničiek

Uprostred noci

Všade je ticho, tma a kľud. Všetci spia, ako zarezaný. Skoro všetci. Napríklad ja nie. Zobudil ma strašný rachot. Zľakla som sa, ale ignorovala to. Oči som neviem akým zázrakom otvorila, keď že ich mám nesmierne ťažké. 

Spravil to zrejme hladný Dwayn. Neskôr sa ovalo vŕzganie. ,,Choď spať Dwayn!" Zakričím a ponorím hlavu do vankúša. Chvíľu je ticho, no potom sa to opäť ozve. Tento krát hlasnejšie a desivejšie. Cukla som sebou. 

Nakoplo ma to a vstala som z postele. S teplej, mäkkej postele. V skutočnosti je asi polovica júla (červenca). Tak že som skôr potila. Aby som sa nezabila zapálila som nočnú lampu a obula si kroksy. Podyšla som k skrini. Za päť sekúnd som z nej vytiahla baterku. 

Skúsila som ju zapnúť. Nedalo sa. Super, vibitá baterka. Tma ma niekedy desí. Mám to od dectva ale zintezívnelo to možno aj tým, že, ako 12 ročná som videla Votrelca. (Autorka tento film nevidela a ani to neplánuje:D)

Pomaličky som otvorila dvere. Hlavou som šla naľavo a pravo. Nikoho som nevidela ani siluety. 

Opatrným krokom idem k zdroju zvukov. Ďalšie zvuky mi ukážú cestu kam ďalej a to je kuchina. Čím som bola bližšie, zvuky boli hlasnejšie. Asi tri milimetre pod kožou som si prychistala nože. 

Nič som nevidela. Niečo do mňa prudko narazilo. Ovial ma vietor. Spadla som na chrbát a to, čo do mna vrazilo ma celú zavalilo. Pri tom sa mi vyhrnulo tielko. Zastavilo sa tesne pod mojími holými prsiami. Vďaka svojmu holému bruchu som zistila, že ma niekto zavalil. 

Na bruchu som cítila pevné a pri tom príjemné hrbolčeky. Z toho mi priam nadskakuje husia koža a keď som pocítila dych pri mojom krku. Mala som pocit, že ma to roztopí.  Ty vole! Veď neviem, kto ma zrazil k zemi!

Vspierala som sa, ale dotyčný bol očividnejšie silnejší než ja. 

,,Ukľudni sa! Nech si kto si nechcem ti ublížiť." Prvú vetu vyslovil  hlasnejšie a druhú pokojne. Hlas mi bol povedomí.

,,Pietro?!!" Hystericky vybľaknem. 

,,Vieš, že ma držíš za boki?" Po tichu mi zašepká do ucha. Ani som si to neuvedomila. Moje ruky boli položené na jeho bokoch. Rýchlo som ich stiahla k telu.

,,Zlezieš zo mna?" Spýtam sa. Ako sa nadychoval cítila som jeho pracujúce svaly na bruchu a hrudi. 

,,Nepočuješ ma?" Znova položím otázku. Teraz trochu  podráždenejšie. Myslím, že vzdychol. Postavil sa. Mne zrazu prišla zima.

,,Čo si tu robil?" Postavím sa na nohy.

,,To isté sa aj ja môžem spýtať."

,,Hhhhh odpovedz mi." Napravím si tielko.

,,Bol som hladný." Jediné, čo som z toho chlapa ako tak videla boli jeho biele vlasy. Nič som na to nepovedala a dostatočne prebratá sa vrátila do izby. Srdce mi pred niekoľkými minútami, tak nackakovalo, že už asi ani nezaspím. 

Spadla som tvárou na posteľ. Na moje prekvapenie som zaspala. 

V tú istú noc

Opäť ma niečo zobudilo. Pozrela som sa na mobil. Ukazovalo 2 hodiny ráno. Len jednu hodinu som spala. Dúfam, že je to Dwayn. Ak by to mal byť zasa ten peroxid, vyhodila by som ho von oknom. Opäť som si obula kroksy a poslepčiačky šla do kuchine. 

Chladnička je otvorená a svetlo osvetlovalo len menší priestor okolo nej.  Zapálila som svetlo. Pri stole som videla Pietra, jak sedí a napcháva sa sandwichom. 

OOOooo Bože. Má neuveriteľne vypracovaný hrudník. paže a brucho, ktoré som už odskúšala. Okamžite sa na mňa pozrel. Polkol ťažkú slinu a usmial sa. 

Ja som sa prebrala a konečne naňho prestala zízať. 

,,Ty zješ viac než Bulk." Opriem sa o stenu. 

,,Mám rýchli metabolizmus." 

Pristúpila som k chladničke. Celím mojím telom prešlo niečo desivé. ,,Zjedol si Dwaynove zásobi." 

Prehltol jedlo a zaskočene sa na mňa pozrel. ,,Kecáš." 

,,Poď sa pozrieť. Dwayn si vždy svoje jedlo alebo zásobi označuje zelenými kartičkami."

Pristúpil k chladničke. Opäť som pocítila jeho dych na mojom krku. Srdce mi začalo prudko byť. Jednou rukou chytil dvierka na chladničke a druhou rukou sa chytil kuchinskej dosky. Bola som ním obkľúčená. 

,,Ehm.. tu..je ..tá ..kartička." Každé jedno slovo bolo od seba vzdialené tri sekundy. Natiahla som sa za tým papierom a s tým sa k nemu otočila. 

Oči sme mali v rovine. Mal ich také krásne, ako ten najmodrejší oceán. Moje dýchynie bolo nervózne. Celá som bola nervózna. Pustil sa kuchinskej linky a dvierok chladničky. Je o hlavu vyšší. Tak že sa na mňa z hora pozeral. Srdce mi búši a pomali stúpa do krku.

Nakláňal sa ku mne. Ja tiež, no potom som spravila somarinu. Na jeho holú hruď som prilepila kartičku.  Pri tom som sa mu ani do očí nemohla pozrieť. Oblízal si spodnú peru a odstúpil odo mňa. Okamžite som vyšprintovala do izby. 

Zavrela za sebou a sadla si na zem. Netuším ako, ale slzi sa mi kotúľali tvárou na zem.