Anjel smrti✔

Epilóg

,,Daniel o čo tu išlo?" spýtala som sa s krikom.

,,Tvoj otec, kedysi dávno podviedol tvoju mamu a ty si bola výsledkom. Tvoja biologická mama sa o teba starať nechcela a tak si ťa zobrali tvoj otec a tvoja mama. A tvoja biologická mama bola ona." dopovedal a kývol hlavou k mŕtvej žene na zemi.

,,T-takže.. Ja-a." nedokázala som vysloviť nič s mojich myšlienok. ,,Vedela že som jej dcéra?"

Mlčal, pochopila som že to vedela celé tie roky to vedela a aj tak sa ku mne správala tak ako správala a ja som si vlastne zabila súrodenca. Čo som za človeka. 

Plakala som tak moc som plakala, nechcela som tomu všetkému uveriť toto je zlý sen. 

,,Poď mali by sme sa vrátiť." povedal a pohladil ma po chrbte a popohnal.

Stále som plakala a nedokázala tomu uveriť život, ktorý som žila bol jeden podvrh. Moja matka nie je moja matka. Otec nebol ten koho som myslela, žila som v ilúzii. Môj otec zabil ženu. Je to obyčajný vrah.

,,Laura čo sa stalo?" ihneď ako som vystúpila s auta  ku mne pribehol Oliver. 

,,Ja-a som v poriadku len idem si ľahnúť, postaráš sa o to však?" spýtala som sa, prikývol. Niečo mu povedal Daniel a išiel ma odprevadiť do izby.

,,Vedel si to?" spýtala som sa keď sme boli sami.

,,Vedel ale pochop že som ťa chcel ochrániť a nečakal som že sa tu niekedy tá šialená ženská ukáže." snažil sa všetko vyriešiť.

,,Chápem." 

,,Dobre choď si ľahnúť, viem nepomôže to ale bude ti lepšie." povedal a venoval mi jeden povzbudivý úsmev a zavrel za mnou dvere.

Ľahla som si do postele, nohy som si pritiahla k tvári, zakryla sa dekou a plakala. Starala sa o mňa akoby som bola jej ona bola moja matka aj je a nie nejaká bláznivá ženská.

Nedokázala som zaspať so záhrady sa ozývala hudba a keď som len tak ležala myslela som na to všetko. 

,,Mala si si ísť ľahnúť." vyskočil na mňa Daniel hneď ako ma zbadal.

,,Viem čo robím." 

Bolo mi lepšie keď som bola vonku s nimi pretože som si uvedomila čo všetko mám, mám dokonalého muža, najlepších priateľov a toho najochranejšieho bývalého šéfa. 

Možno všetko predtým bolo zlé, smutné depresivné, odpudzujúce alebo nespravodlivé ale teraz som tu a nemôžem si želať viac.

Zamyslela som sa natoľko až som si nevšimla že všetci tlieskajú a objímajú Abby. Pribehla ku mne a hodila sa mi okolo krku. 

,,On sa s toho teší!" skríkla mi do ucha a radovala sa ďalej. 

Po chvíli jej úprimnej radosti si ju zobral pripitý o Jack a rozprával sa s jej ešte plochým bruchom, pohľad na nich bol síce komický ale plný lásky.

,,A my kedy?" objavil sa pri mne Oliver a objal ma.

,,Keď sa posnažíme." povedala som s nepatrným úsmevom a dal mi malú pusu na čelo.