Anjel smrti✔

¤77¤

Hostina bola v plnom prúde, Jack bol tak na dobrej ceste aby si ráno nič nepamätal ale Abby sa rozhodla že mu dnes oznámi že je tehotná, Daniel sa celú dobu rozprával s Oliverom a Samanta tá bola skoro všade tak ako aj Seeley vyzerá to tak že si padli do oka a mne celú dobu zo všetkým pomáhal Grek. A keď sa tak pozerám na Olivera bude problém ho dostať do postele. 

Bolo už niečo po polnoci keď ma prepadol nepríjemný pocit, nechápala som tomu. Mala som pocit akoby ma niekto sledoval a každou minútou to naberalo na obrátkach. 

Položila som misu na stôl a zdvihla mobil. Na obrazovke svietilo neznáme číslo.

-Milá pani Brownova, tak som rada že som vás skontaktovala.- 

,,Kto tam je?"

-Vy ma nepoznáte po hlase, taká veľká vrahyňa a musím podotknúť že tie šaty vám pristanú.- až ma striaslo, taký nepríjemný ženský hlas. Začala som sa obzerať od kade vie že mám oblečené.

-Ale ale zbytočne ma hľadáte, vieš čo by bolo veľmi nepríjemné? Keby ťa teraz zabijem.- 

,,Kto si?" 

-Ty nevieš kto som asi by som ťa mala pohľadkať po líci.-

,,Denverová." zavrčala som do mobilu a v žilách mi prúdil hnev.

-Ty si ale múdre dievča, no kto by to povedal ale teraz prejdime k veci. Máš pol hodinu na to aby si prišla k fontáne na námestí ani o minútu dlhšie pretože celú tvoju pošahanú famíliu budem po jednom vyvražďovať a ten tvoj bľondák bude ako posledný.- 

Nestihla som na to reagovať pretože zložila, nechápala som ničomu. Prečo chce tá stará baba vraždiť.  Oliverovi som povedala že idem kúpiť ešte pivo na pumpu, s izby si zobrala zbraň a nasadla na motorku. 

Kde je tá fontána som vedela iba približne a preto som išla naozaj veľmi rýchlo. Nemala som času nazvyš aby som mohla riskovať.

K fontáne som prišla o tri minútky skorej, nikde nikoho ani živej duše. Bola som skutočne nervózna išlo a moju rodinu a priateľov.

,,Neverím že ty si prišla na čas." zatlieskala a prešla okolo mňa.

,,O čo vám ide?" 

,,Vôbec nechápem ako je možne že si ma nepamätáš. Keď si prišla do decáku bolo dobré že si nevedela kto som ale teraz ma to uráža. Keď si prišla bola si obyčajné uplakané decko a potom si si dovolila mi zabiť mojich najbližších a myslela si si že ti to len tak prejde, si veľmi naivná Laurinka." prečo ma do šľaka musí nahánať rodina mŕtvych.

,,Síce neviem, ktorý bastard to bol ale nebola moja vina že zomrel ja som iba držala zbraň, spúšť stlačil sám." 

,,Ako si dovoľuješ takto hovoriť o mojom synovi ty malá štetka." zavrčala a rozbehla sa po mne, asi som to trochu prehnala. 

,,Pusti ju ty stará ropucha." ozvalo sa spoza môjho chrbtu, ,,povedal som aby si ju pustila!" znova skríkol Daniel. 

,,To ty všetko ty, ty môžeš že môj syn je mŕtvy." povedala s plačom, postavila sa odo mňa a zbraň namierila na neho. 

Zostala som s toho všetkého v šoku, ešte niečo vyčítala Danielovi a a potom bolo počuť iba výstrel a zosypala sa k zemi.  

Ešte stále som mierila na miesto kde stála a ničomu nechápala. ,,O čo tu ide?" spýtala som sa Daniela keď som odtrhla pohľad od jej mŕtveho tela. 

,,Už o nič." povedal a nastúpil do auta.