Anjel smrti✔

¤38¤

S autom som zaparkovala pred obrovskou vilou a na schránke svietilo meno Brown pochopila som že idem za Oliver čo sa mi teda nepáčilo.

Obzrela som sa na Daniela ale ten v pohode sedel v aute a to ma mierne upokojilo keďže idem za Oliverom.

Zazvonila som a za pár minút sa vo dverách ukázala bľondavá hlava.

,,Je odomknuté pod ďalej." zakričal a zmizol s dverí, ktoré nechal pootvorené. Otvorila som bránku a hneď ako som ju zavrela na mňa vyletel krásny čierny nemecký ovčiak na moje prekvapenie nemal záujem ma zjesť iba sa po líškať. 

Keď som sa dostala do domu ovanula ma typická Oliverová vôňa, pousmiala som sa pretože takúto som mu ja kúpila pred deviatimi rokmi na jeho narodeniny, poviem bolo to dosť ťažké zariadiť to s toho prekliateho pekla.

Rozhliadla som sa okolo a nemala som ani poňatia kam ísť.

,,Vodu, čaj, kávu?" spýtal sa a ja som sa otočila za hlasom.

,,Nie diki." povedala som a prešla cez dlhú chodbu až za ním.

,,Neotrávim ťa." povedal pobavene ale ja som iba na neho nepekne zazrela.

,,Tým by som si nebola taká istá." zavrčala som na neho a on sa znova iba pobavene uškrnul.

,,Laura na čo sa hráme?" spýtal sa s vážnym hlasom a na jeho tvári už nebol žiaden úškrn.

,,Veď práve Oliver, my sa už nehráme na nič." povedala som a sledovala jeho oči. ,,Kde je Damian?" spýtala som sa aby som zmenila tému.

,,Poď za mnou." povedal a ja som mu bola v pätách, kráčali sme cez dlhé chodby a dom musí byť obrovský.

,,Tieto dvere." ukázal na dvere a chcela som vstúpiť ale zachytil ma za rameno. ,,Ak ho zabiješ upraceš to ty." povedal to s kľudom akoby hovoril o počasí iba som pokývala hlavou na znak súhlasu. Odišiel ešte skôr než som vstúpila do izby.

Pootvorila som dvere a ležal na posteli, vyzeral akoby spal. Zavrela som dvere a z vnútra na ne zaklopala aby som ho zobudila, netrvalo dlho a zdesene sa na mňa pozrel. Chcel sa posadiť ale nepodarilo sa mu to na prvý krát, všimla som si že má asi zlomené rebra. 

Od stola som si zobrala stoličku a sadla s k jeho posteli. ,,Porozprávame sa ale asi obidvaja vieme ako to skončí." povedala som. ,,Pozri neviem ako ti to povedať ale pôjdeš za Stevom."

,,A-ako že p-pôjdem za Stevom?" vydesene sa spýtal a ja som si v hlave pripísala jeden bod pre mňa.

,,Ako to povedať aby si to pochopil aj ty, poviem to po lopate. Zabijem ta pretože vieš až príliš." povedala som, ako sedel na posteli sa snažil odo mňa odtiahnuť.

,,Dáko sa predsa určite dohodneme." povedal a falošne sa zasmial aby zakryl strach, už nebolo ani stopy po jeho arogancii a dominantnosti.