16.

1.6K 137 44
                                    

Správa o tom, že pôjdeme do parku ma ani neviem či potešila alebo skôr vystrašila no ak na tom brat trvá a myslí si, že ma tým privedie na iné myšlienky, tak by som to teda mohol skúsiť aj keď ma takéto veci moc neberú.

V tú noc ma zobral do náručie a ako cenný poklad ma veľmi pomaličky položil do jeho postele, na ktorej sme v silnom objatí spolu zaspali a teraz.... je asi pol devietej ráno a posteľ sa ohýba zo všetkých smerov z toho, ako po nej brat vyvádza. Veď predsa vie, ako neznášam, keď ma niekto budí, čo ho omrzel život ?

,,YoonGiii....už sa zobuď šípková rúženka je čas vstávať." Naozaj sa mi nechcelo. Konečne je piatok a on mi ho dokáže takto z rána ihneď znechutiť.

,,Nieee." Zamrnčal som a hneď na to si pritiahol perinu bližšie k sebe, pod ktorou som sa takmer zakutral no Hobi mi ju bez akýchkoľvek protestov stiahol trošku nižšie a vyhúpol sa nad moje telo.

,,Ale ano princezná. Dneska si predsa spravíme pekný deň." Pousmial sa a jeho vlasy jemne pošteklili moju tvár, ku ktorej sa zohol. Otvoril som oči a hneď sa tak stretol s jeho pohľadom.

,,Nechce sa mi ísť do školy. Chcem byť doma." Prehlásil som a potočil hlavou do strany na čo som si urazene našpúlil pery. Hyungov smiech sa ozval miestnosťou a následne jeho ruka, ktorá spočinula na mojom líci si moju tvár znovu otočila k tej svojej.

,,Nejdeme do školy braček. Ideme do toho parku, čo si zabudol ?" Skúsol si dolnú peru a ja som nesúhlasne pokrútil hlavou. Jasné že som nezabudol, ale však je piatok a máme predsa školu.

,,Nezabudol aleeee...to ideme teraz ? Myslel som si, že chceš ísť po škole." Previnilo som sa zatváril nad čím sa Hyung iba pousmial.

,,To nie zlatko. Park otvárajú o 10 a ja chcem rýchlo stihnúť kúpiť celodenné lístky, lebo určite tam bude hneď z rána veľká fronta kedže sa to dneska otvára." Naozaj nejdeme do školy ? To bola jediná myšlienka, ktorá mi preletela hlavou. Široko som sa usmial a nejakým spôsobom sa mi podarilo vykĺznuť spod bratovho tela. Postavil som sa na nohy a ihneď začal zbesilo behať po miestnosti s cieľom nájsť niečo schopné, v čom by som sa v takomto počasí na priamom slnku neroztopil, keď som to konečne našiel. Čiernu milujem no kedže dneska moje telo tieň moc neuvidím, musel som od nej pre tentokrát upustiť.

Vzal som si na seba čisté, voľné biele tričko, ktoré mi skoro padalo až po kolená a modré trojštvrťové gate, ktoré boli z veľmi príjemného teplákového materiálu no zároveň veľmi tenkého, takže som ani len necítil, že na sebe mám niečo oblečené. Rukami som si ešte poupravil pokrčené oblečenie a s radosťou v očiach sa pozrel na brata, ktorý ma z postele len prekvapivo pozoroval. Áno ja viem. Takýto akčný som hádam nikdy nebol.

,,Môžeme ísť braček. Idem si ešte umyť zuby a niečo zjesť než sa nachystáš." Usmial som sa na neho a v rýchlosti sa snažil zísť tie mučivé schody. ,,Nachystám ti braček, na čo máš chuť ? Chceš niečo z pečiva alebo...na čo máš chuť ?" Zakričal som na neho na celý dom a s radosťou si začal pripravovať raňajky.

,,Na teba."

,,Akoooo ?" Znovu som zakričal pretože hlas z mojej izby bol dosť slabý na to, aby som to počul no v jeho hlase bolo poznať zasmiatie a pobavenia nad touto mojou rannou hyperaktivitou.

,,Dám si hocičo čo chystáš YoonGiee...od teba je všetko dobré." To posledné si skôr povedal pre seba no moje uši to aj tak zachytili. Pousmial som sa nad jeho slovami a začal chystať raňajky, keď v tom som započul, ako už Hyung konečne vstal z postele a jeho kroky smerovali rovno do kúpeľne.

---------------

S našpúlenou pusou s rukami založenými na hrudi som si nervózne poklepkával nohou a čakal už len na to kedy sa tá rada konečne pohne. Prišli sme tu o pol hodinu skôr no ani to nás rozhodne neubránilo od dlhej fronty, ktorá čakala na lístky. Pred chvíľou to tu bolo ale rozhodne horšie. Rada sa ako tak pohla a my sme konečne stáli asi už nejaký 5tý v poradí.

It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓Where stories live. Discover now