It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓

12.

Oddychoval som v posteli s Jinom, ktorý mal ruku prehodenú cez môj pas a v tom som ucítil, ako mi niekto narušuje moju intímnu zónu. Niekto sa na mňa nepretržite díval, skláňal sa nad mojím telom a jeho teplý dych mi vyrážal rovno do mojej spiacej tváre no Jin to rozhodne nebol.

Z nervozity som pomaličky začal otvárať unavené očká a snažil sa pozrieť na toho, kto sa mi snaží vkĺznuť do mojho osobného priestoru. Opatrne som nimi zaklipal a uvidel fialovú hlavu rovno pri tej mojej.

,,Neruším YoonGiee...ako sa ti spinkalo ?" Joon nahodil falošný úsmev a Jina, ktorý ležal vedľa mňa si vzal do svojho náručia na čo so začal pomaličky prebúdzať. Jin si pretrel tvár rukami a snažil sa vkĺznuť do reálneho sveta, aby pochopil situáciu, ktorá sa tu práve deje.

Otočil sa na svoju lásku a nahodil široký úsmev. Chcel ho pobozkať no to Joon ihneď uhol hlavou do strany na čo sa Jin prekvapene na neho pozrel.

,,Vysvetlíš mi prečo sa YoonGi váľa s tebou v posteli ?!" Zvýšil trošku hlas a mne až práve teraz došlo, čo mu tak veľmi vadí.

Rukami som svoje telo vytlačil dohora a konečne sa dal dosedu, kde som sa oprel o drevené operadlo postele. Chcel som prehovoriť no bol som na to až moc unavený. Neznášam, keď ma niekto zobudí a hlavne, keď sa môj sen týka mojej lásky, ktorá sa zvíja rozkošou pod mojimi dotykmi. Jin sa tiež dal dosedu a snažil sa upokojiť svojho priateľa, ktorému sršal hnev z tváre.

,,Miláčik....YoonGi proste nemohol zaspať a stále sa hemžil v posteli a mňa to vyrušovalo. Vieš aký som nervózny, keď niekto ustavične šuští s perinou. Nemohol som zaspať, tak som mu povedal nech si ľahne ku mne." Joom sa na mňa len zamračil a hneď na to sa pokúsil o chápajúci úsmev.

,,Uhm....verím ti už len preto, že ty by si nič také nikdy neurobil." Všetci vieme čo mal Joon práve na mysli a bolo to tak. Jin by predsa svoju lásku nikdy nepodviedol je len veľmi milý a snažil sa mi pomôcť čo si veľmi vážim.

Chcel som už konečne prehovoriť, keď som sa ako tak dostal z mojej ríše snov no to by ma nemohol niekto predbehnúť.

,,Tak prečo si nešiel ľahnúť ku mne ? Ja by som ho určite rád uvítal v mojej posteli." Hobi práve vyšiel posledný schod a v rukách držal prázdne fľašky od piva.

Iba som sa na neho zamračil a radšej venoval svoj pohľad blonďavému stvoreniu pri mne.

,,Nemyslím si, že pri tebe by zrovna dvakrát zaspal." Prehlásil Jin a Hobi si len na to odfŕkol. Položil fľaše k ďalším, ktoré asi tiež vyniesol a prehrabol si vlasy veľkou dlaňou.

Je divné, ako sa Hobi správa k Jinovi. Môj brat neznáša autoritu a mám pocit, že Jin ho dokáže ľahko uzemniť. Neodvráva mu a radšej ho poslúchne keď niečo povie a v tom začínam vidieť svoju výhodu. Asi si Jina adoptujem a nepohnem sa od neho ani na krok.

,,Čo robíte tak skoro hore ?" Spýtal som sa Joona, ktorý sa už ako tak upokojil.

,,Treba to tu upratať a chceme stihnúť aspoň tretiu hodinu keďže sme štvrtáci a nemali by sme vynechávať školu."

,,Joon ma pravdu. Za chvíľu maturujeme a preto by sme nemali moc vynechávať." No jasné. Úplne som zabudol na to, že aj môjho brata to čaká no ten knižky zatiaľ ani len nevidel.

Postavil som sa z postele spolu s chalanmi, ktorý sa hneď začali chýliť k práci len ja som tam len tak stál a pomalým tempom si obliekal svoje veci.

,,H-Hobi Hyung..." Pristúpil som k nemu bližšie a začal šepkať len pre jeho uši. Nieže by sa mi nechcelo upratovať no chcel som ráno stihnúť Jimina. Dneska má u nás prespať a ja som sa s ním potreboval na tom dohodnúť. Usmial sa na mňa, keď som na neho prehovoril no vôbec mi nešlo o to urobiť mu radosť. Chcel som proste aby ma odviezol domov. ,,Ja musím ísť do školy. Mám dva hlavné testy hneď prvé hodiny a nemôžem ich vynechať." Zaklamal som a všimol si na jeho tvári, ako tuho premýšľa.