9.

2K 157 29
                                    

,,Ssss." Sykol som od bolesti keď som sa práve snažil nejako dostať zo sprchového kúta.

Včera po tom incidente, čo ma tam brat nechal len tak ležať som sa nedokázal ani len pohnúť a dneska ráno tomu tiež nieje rozhodne lepšie. Je pol dvanástej a ja som sa len tak tak dokázal tácavou chôdzou vytrepať na nohy z postele. Zmyl som zo seba všetku tú špinu a konečne na seba nasúkal normálne oblečenie, čo boli voľné tepláky a obyčajné tričko s nejakou podtlačou. Mokré uteráky som s ťažkosťou položil na radiátor a urobil ešte menšie úpravy v kúpeľni, aby tam nebola taká potopa.

Vyčistil som si zuby a hneď na to, ako som zdvihol hlavu sa pozrel na svoj odraz v zrkadle. Ešte rozospato som zaklipkal očami a díval sa na to monštrum, ktoré stojí rovno predo mnou. Vyzeral som hrozne. Vlasy strapaté do všetkých svetových strán, opuchnuté oči, veľké kruhy pod nimi, a aby toho výzoru nebolo málo samozrejme sa k tomu musela pridať aj bolesť môjho pozadia. Nedokázal som sa poriadne hýbať. Mal som pocit, že pri každom pohybe moje telo aj spolu s mysľou upadne do temnoty.

Zobral som si do ruky hrebeň a upravil pár strapatých vlasov ktoré vyzerali ako po zásahu elektickým prúdom, keď v tom sa ozval zvuk z môjho mobilu, ktorý som mal položený na malom stolčeku pri umývadle. Lenivým tempom som ho odblokoval a rozklikol si novú správu.

Min Jimin: Spachtošiiik ešte si v postielke ?

Bože, prečo sa cítim tak hrozne. Vyspal som sa s vlastným bratom a teraz musím predstierať vzorného priateľa. Som úplný úbožiak a Jimin si toto rozhodne nezaslúži no ja ho milujem a nechcem ho stratiť.

Park YoonGi: Vstal som asi pred pol hodinou zlato :3

Min Jimin: Yaas, bál som sa že ťa zobudím. Viem ako miluješ spánok a nemáš rád keď ťa niekto budí. Bol by si schopný zabiť aj mňa

Park YoonGi: Teba nikdy láska. Ty ma môžeš budiť koľko len chceš

Min Jimin: Uf...tak to mi odľahlo. Zlato neprídeš dneska ku mne ? Chýbaš mi 😢

Och, nie Jiminnie viem na čo narážaš. Chcem byť s tebou ale neviem, ako by som to zvládol. Ledva sa pohnem a ja veľmi dobre viem čo máš za lubom.

Park YoonGi: Hmmm...no ja neviem zlato, som strašne unavený. Nevyspal som sa dobre a cítim sa úplne pod psa

Min Jimin: Ja ti vrátim náladu :3 som sám doma a čakám len na teba

Nieee Jiminnie toto mi nerob.

Park YoonGi: To znie lákavo

Min Jimin: Prosím Hyung. Chcem byť s tebou. Urobíme si pekný deň

Toto šteňa ma raz zabije.

Park YoonGi: Ale vážne sa mi nič nechce. Ledva sa pohnem

Min Jimin: Neboj sa. Budeme len u mňa. Hlavné je to, že budem s tebou :)

Prosím, nebuď na mňa taký dobrý. Toto si rozhodne nezaslúžim. Tiež chcem byť s tebou no bojím sa toho, že sa ti nedokážem pozrieť ani len do očí.

Park YoonGi: Najem sa a prídem

Min Jimin: Čakám ťa zlato

Usmial som sa do mobilu a schoval si ho do vrecka teplákov. Hrebeňom, ktorý som ešte stále držal v ruke som si upravil vlasy a položil ho na pôvodne miesto keď v tom sa ozval silný buchot dverí.

,,Otvor dvere YoonGiee. Ponáhľam sa preč." Kto iný ako môj brat.

,,Veď už idem bože. Mal si čas kým som ešte spal, ale nie ty musíš robiť všetko vtedy kedy ja."

It's Our Secret...Brother //BTS YoonSeok// ✓Where stories live. Discover now