Creepy Stories & Creepypasta(Prebieha úprava)

45.Upíri

Upír alebo vampír je tvor vyskytujúci sa v mýtoch, legendách,horroroch a fantasy, živiaci sa krvou , ktorú pije svojim – spravidla ľudským – obetiam.  

Etymológia

Slovo upír je s najväčšou pravdepodobnosťou slovenského pôvodu. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch – po bulharsky je вампир, po slovensky a po česky upír (niekedy sa používa aj obmena vampír, prevzatá pravdepodobne z angličtiny), po poľsky wąpierz a upiór, po rusky упырь, po bielorusky упыр, po ukrajinsky упирь. Predpokladá sa, že v praslovančine bolo * ǫpirь, čo má ďalej nejasnú etymológiu. Niektorí vedci slovo ďalej spájajú s turkickým označením čarodejnice, ktoré napríklad po tatársky znie ubyr. Etymológ Machek spája slovo trochu kostrbato s dialekticky slovenským slovesom vrepiť, resp. hypotetickou prešmyčkovou podobou * vъ-pěrъ, čo sa prekladá ako zahryznúť sa, prisať sa, vraziť sa.

Prvé zdokumentované použitie je vo staroruskom kolofóne – knihe žalmov, ktorý je podpísaný žartovnou prezývkou Упирь Лихый (Zlý upír) a ktorý je datovaný rokom 1047. Niekedy sa ako prvé použitie uvádza ruský protipohanský traktát Slovo svätého Grigorija (Слово Святого Григория), ktorý sa zmieňuje o tom, že pohania uctievajú upírov. Tento spis pochádza pravdepodobne z 11. – 12. storočia.

Upír v tradičnej slovanskej kultúre

Postava upíra sa vyskytuje v mytológii ako východných aj západných a južných Slovanov. V písomných prameňoch sa vyskytuje pod rôznymi názvami:

u Bulharov:

vapir, vipir, vъpir, vrapir, vrapirin, voper, drakus, žin, ustrel, lepir, vlepir, liter, lemptir, tenec, grobnik, brodnik, plъtnik, upir, samodiv

u Srbov:

vampir, vukodlak, vaper, lampir, lapir, lempijer, vuk, vjegodonja, jegodonja, tenac

u východných Slovanov:

po rusky upyrь, upir, oboroteň (tento výraz označuje akéhokoľvek lykantropa ), krovosos, po bielorusky  vupor, po ukrajinsky upir

Vznik upíra

V pôvodnej mytológii Slovanov, ale tiež Germánov sa upírom stával človek zosnulý nečistým spôsobom, (samovrah, popravený zločinec), alebo vôbec osoba nejako sa vylučujúca zo spoločnosti ľudí, alebo skonavší nevhodnou smrťou (čarodejník používajúci čiernu mágiu, alebo obeť čarodejníka). V časoch po prijatí kresťanstva (keď sa navyše telá mŕtvych prestali spaľovať, alebo pochovávať stáročiami overenými spôsobmi) sa tiež začalo veriť, že sa upírom môže stať osoba pochovaná bez obradov (napr. nepokrstené dieťa), ak boli obrady vykonané zle, alebo osoba narodená v určitú dobu (napr. na Vianoce). Podľa srbských tradícií sa upírom mohol stať aj živý človek s vrodenými predpokladmi.

Vzhľad upíra

Upír mal podobu človeka bez kostí alebo aj bez nosa, mohol mať červené oči alebo kovové zuby. Prípadne bolo jeho telo pokryté srsťou (ako u vlkolaka). U východných Slovanov mohol mať zmijí jazyk, mohol byť slepý alebo hluchý. U Bulharov naberal niekedy aj zvieraciu podobu: rysa, vlka, myši, zmije, kozy alebo bieleho koňa. Ak sa stala upírom žena, vynikala nad iné svojou neobyčajnou krásou a výnimočnosťou. Jej tvár bola mŕtvolne bledá, vlasy čierne ako havranie krídla, pery červené ako krv a pri pohľade do jej tmavých (alebo červených) očí sme mohli vidieť bábiku. Pre okolitý ľud bol neodhalený upír postavou záhadnou, ale vďaka svojej charizme a atraktivite veľmi vyhľadávanou osobou. Povestné sú upírove silné sexuálne očakávania, ktoré napĺňali so smrteľnými ľuďmi. (pozri Inkubus a Sukuba)