Creepy Stories & Creepypasta(Prebieha úprava)

17. Dark Link- Legend of Zelda

Priznávam. Nebol to najlepší nápad. 

Čítal som si online pár príbehov, a potom ma nenapadlo nič lepšie, ako si niekde - v nejakom divnom obchode- kúpiť nejakú kartu na Nintendo 64. Ten obchod vyzeral celkom slušne, proste starý obchod. Nič podozrivé, vôbec nič. Žiadne divné plagáty, ani ten predavač nepôsobil... no vy viete ako.

Proste, starší obchod so starými videohrami. A ja som medzi nimi hľadal jednu špecifickú- The Legend of Zelda: Ocarina of Time. Samozrejme, bolo by jednoduchšie objednať si kópiu na eBayi, ale nehodlal som čakať na to, kým príde. Vždy som používal eBay, len ak to bolo potrebné.

Tak som teda prehľadával regál po regáli, či neuvidím OoT(Ocarina of Time, pre tých, ktorý moc nerozumejú skratkám), ale bohužiaľ nič. Tak som sa išiel opýtať predavača, či tu náhodou niekde tú hru nemá, že som ju tam nemohol nájsť. A k môjmu veľkému prekvapeniu, vraj jednu mal. Jednu špeciálnu kópiu v sklade. Beta verziu.

Navonok som bol pokojný, no vo vnútri som úplne šalel. Nemohol som uveriť svojmu šťastiu. No proste, práve som v rukách držal Ocarina of Time a ešte k tomu Beta verziu! No nedivte sa mi. O zvláštnych Beta verziách som na internete veľa čítal, vždy mi to prišlo také... neskutočne úžasné. Zaplatil som za hru 7.99 dolárov, čo bola na N64 hru vážne dobrá cena, obzvlášť, keď to bola hra Legend of Zelda. 

No, veselo som s hrou v rukách odkráčal domov, na začiatku to bolo úplne normálne. Len... pár vecí, nepatrnosti, sa líšili. Občas textúry, napríklad mal Link oblečenie o odtieň žiarivejšie, s menej detailami. Boli tam také tie veci, ktoré potom tvorcovia doladili. 

Hral som, dostal som sa až do Water Temple, všetko sa tam zdalo tak... no v pohode. Niektoré z dialógov boli síce iné, ale to nevadí. Ale keď už som v hre dosiahol Water Temple, veci začínali byť o dosť divnejšie...Náhodne som počul temný, zlomyseľný smiech, ľudské výkriky a ďalšie podivné veci. A okrem toho sa niekedy vo vode len tak objavovala krv. 

No, a potom som sa dohral až k sub-bossovi, Dark Linkovi.

Došiel som ku dverám, smiech sa ozýval hlasnejšie. Vošiel som do miestnosti, a...BUM. Odnikiaľ sa vynoril Dark Link a vrazil svoj meč priamo do hrude Linka, ktorý mŕtvy spadol na zem. Obrazovka ukázala obvyklé "GAME OVER" a ja som klikol na Continue.

Mal som sa objaviť späť vo Water Temple, ale namiesto toho som teraz stál niekde v Kokiri Forest. Bolo to divné, ale rozhodol som sa túto "nepatrnosť" ignorovať a začal som Kokiri Forest preskúmavať. Všetci, ktorí tam boli, mali prebodnutú hruď. Krv bola všade. Začínal som si myslieť, že to tam programátori dali preto, aby bolo vidieť, čo sa stane, keď s Dark Linkom prehrám, aspoň tu v Beta verzii.

Prehovoril som k jednému dedinčanovi, ktorý očividne zomieral. Odpovedal mi: "Prečo...prečo si toto urobil...?" a potom mŕtvy spadol na zem. Pokúsil som sa na neho znovu prehovoriť , ale dostal som z neho iba "...".  Ale potom som si tam všimol ešte niečo ďalšie. Navi(taká malá lietajúca potvorka) bola preč. Ale...čo som s tým mohol robiť? Neriešiť to.

Tak som sa rozhodol zaplatiť za návštevu Great Deku Tree.

Keď som tam prišiel, ten strom vyzeral smutne. A blízko neho ťažko lietala Navi, vyzerala unavene, ale keď som si ju prehliadol z blízka, niečo som si všimol. Kvapkala z nej krv.

,, Prečo...Prečo, Link? Mal si nás zachrániť..."

Potom jej modrá žiara zoslabla a sama spadla na zem. Bol som z toho zdesený, aby som pravdu povedal. Možno...možno keď Link prehral, Dark Link sa besne prehnal Kokiri Forestom a všetkých vyvraždil. Mohol to byť tiež dôvod, prečo si všetci mysleli, že ich zabil Link. Pozrel som sa zblízka na výhonok Great Deku Tree... bol úplne zvraštený. Skoro som sa rozplakal.

Aj tak som tam už nemal čo robiť, tak som išiel inam. Zaplatil som za návštevu Temple of Time a vošiel dnu. Mal som tu v pláne hrať Prelude of Light, ale keď som otvoril inventár, nešťastne som zistil, že tam bola Ocarina of Time...na kusy. Roztrieštená. Keď som šiel ďalej, mieriac do paláca, stromy boli v jednom ohni.

Vyzeralo to tam smutne. Chcel som hrať Horse's Tune(Beta verzia Epona's Song), než mi došlo že je vlastne Ocarina rozbitá. Ale naposledy, čo som Eponu opustil, bola blízko Kokiri, takže by to netrvalo tak dlho. Šiel som za Eponou iba preto, aby som zistil, že je mŕtva. Bolo to divné a cítil som sa  nepríjemne, aj keď to bolo iba pár pixelov na obrazovke.

Zamieril som do Hyrule Castle Town, kde ma privítalo niekoľko Redeads...ale namiesto toho, aby na mňa zaútočili, sa tvárili tak, akoby sa ma báli. A to ma vydesilo. Nechajúc to tak som zase šiel do Temple of Time, kde v komnate Pedestal of Time stál Dark Link.

Dôvod všetkej tejto skazy. Vykročil som do komnaty, lenže Dark Link sa teleportoval, aby zatvoril dvere. Door of Time. A rozbil tri Keystones, ktorými sa dvere dali otvoriť. A takto, s rozbitými Keystones, rovnako ako s Ocarina of Time, sa Master Sword už nikdy nevráti domov; posunúť sa v čase, aby som to napravil, nemôžem.

Dark Link povedal niečo ako: ,,On nikdy neutečie. Ty si ďalší."

Očakával som, že Linka znovu zabije a hra ma pošle do Water Temple, ale rozhodol som sa uložiť hru a už ju vypnúť. Nie, ja som ju musel zapnúť znova. Bol som teda poslaný späť do Water Temple, lenže tam stál Dark Link. Pochopil som to. Bola to pasca, všetko to bola pasca na Linka, aby uviazol v tomto svete.

Kde všetci jeho milovaní ležia mŕtvi na zemi. A Dark Link zase niečo hovoril. "On nikdy neutečie. Ty si ďalší." Pravdepodobne to hovoril Linkovi, ale nedávalo to žiadny zmysel. Až potom ma to napadlo, až potom mi to došlo. Hovoril to mne. Upokojoval som sa tak, že som si hovoril, že to je len postava vo videohre, nič iné.

Stále som sledoval tú obrazovku a po dvoch minútach sa niečo stalo. Zase ďalšia podivnosť; Dark Link sa zmenil na hromadu čiernych kostí, ktoré sa zosypali na zem. Prečo sa to stalo? Na dnes som toho mal dosť. Vypol som teda konečne tú hru a rozhodol sa ísť do postele. Bolo vážne neskoro.

Ďalší deň som sa rozhodol, že zájdem ku svojmu bratovi, aby som mu povedal, čo sa stalo. Bol to prakticky môj najlepší kamarát, nebol nikto lepší než on.

Došiel som k nemu, zaklopal na dvere.

Brat býva inde než ja, má vlastný dom. Znovu som zaklopal, ale žiadna odpoveď. Po päťminútovom klopaní som proste vošiel do vnútra. Myslel som si, že ešte spí, preto som ako prvú miestnosť navštívil jeho izbu. Hrôza, to, čo som videl, bola proste hrôza. Ležal tam na zemi. Niečo mu s najväčšou pravdepodobnosťou prebodlo hrudník.

Stál som tam ako zamrznutý, sledoval jeho nehybné telo 10 minút. Desať minút mi tam tiekli slzy po tvári. Potom som sa rozhodol ísť ku svojmu autu, aby som povedal rodičom, čo sa stalo. Ich dom bol pár míľ od môjho brata, tak som nasadol a išiel tým smerom.

Keď som tam prišiel, už som neklopal, proste som otvoril dvere a vrazil dnu. V ich spálni...som uvidel to isté. Na zemi, s prebodnutými hrudníkmi. Ale narozdiel od môjho brata mali zranenia...čerstvejšie. Devastovalo ma to, úplne zničilo. Očakával som, že keď zájdem k svojej sestre, uvidím to isté, tak som tam šiel.

Na toto, na mojich rodičov, som sa už viac pozerať nemohol, až moc ma to ničilo.

So sestrou to bolo rovnaké, ale keby som prišiel o pár sekúnd skôr, videl by som, kto to urobil. A tá osoba by vedela, aké to je, keď niekto urobí mojej rodine TOTO.  Celú tú dobu, celú dobu od tej chvíle, čo som našiel brata, som plakal. A toto mi nijak nepomohlo. Jej čerstvé zranenia boli skutočne nepekné na pohľad. Prešiel som tam, zničený, do druhej izby.

A čo som našiel?

Hromadu čiernych kostí. 

Preto som sa naučil jednu vec. Nikdy nekupujte hry z divných obchodov. Nech vyzerajú akokoľvek normálne.