Spell dreamer

22. kapitola

A vtedy v izbe zostalo hrobové ticho. Ja som stále rozmýšľala nad tým ako by som si to vysvetlila a Tobias vyzeral byť v šoku.

Tak som sa opýtala: ,,Tobias? Si v pohode?"

,,Ja...myslím, že hej. Ok, musí na to existovať nejaká racionálna odpoved'."

,,Ver mi, toto si hovorím každý deň ked' sa mi nejaký sen sníva. Ale zatiaľ som na žiadnu racionálnu odpoved' neprišla. Ja jednoducho neviem prečo."

,,Začala si si to písať?" Opýtal sa a pozrel sa na papiere na posteli.

,,Áno. Ani neviem ako som začala, ale je tam skoro všetko."

,,To je dobré, aspoň budeme vedieť čo všetko sa v tých snoch deje. Ak to budeš mať na papieri, možno na niečo prídeme. Si si istá, že je to tvoja...mama?" Posledné slovo iba zašepkal. Asi sa mu to vyslovovalo rovnako ťažko ako mne.

,,Neviem. Nie som si istá. Ja cítim, že som s tou ženou nejako spojená, jednoducho to neviem vysvetliť. Po dnešnom dni by som mohla povedať, že je to moja mama. Ale stopercentne ti to povedať neviem. Ked'že život ženy v mojich snoch absolútne nesúvisí so životom mojej mamy."

,,To chápem. Skúsime sa popozerať po nejakých informáciách o tvojej mame. Nejaké fotky, jej veci, hocičo. Máte niečo doma?"

,,To je dobrá otázka. Skúsim sa po niečom poobzerať. Ak niečo užitočné nájdem, bola by som rada."

,,Môžem sa pozrieť na tie papiere?" Opýtal sa a chcel si ich zobrať, ked' som prišla k nemu a chytila ho za ruku.

,,Tobias...prosím ťa." Povedala som a pozrela som sa naňho s nádejou v očich, že to pochopí. Chvíľu bolo medzi nami ticho a potom povedal: ,,Mel, to si ani po takej dlhej dobe nezaslúžim tvoju dôveru? Povedal som to niekomu?"

,,To ešte neviem."

,,Môžem ťa uistiť, že nie. A ak ti mám nejako pomôcť, musím vedieť čo sa deje. Tak mi ukážeš tie papiere?"

,,Tak ma najprv pusti Tobias." Povedala som a usmiala som sa. Nebol to ani úsmev, skôr taký úškrn.

,,To nie je treba, ja si ich zoberiem."

Začal si prezerať papiere, zatiaľ čo ma stále držal za ruku.

,,Tobias?"

,,Áno Mel?" Odpovedal, zatiaľ čo so záujmom študoval moje poznámky na papieroch.

,,Môžeš mi prosím ťa pustiť ruku? Znervózňuje ma to."

Tak fajn, toto som povedať nechcela. Pozrel sa na mňa zasa tým svojím úsmevom, ked' mi v tom zazvonil telefón a tak ma pustil. Postavila som sa, aby som si išla po telefón. Pozrela som sa kto mi to vlastne volá a bola to Kate. 

,,Mel? Si v poriadku? Je s tebou Tobias? Čo sa deje?" Musela som ju nejakým spôsobom upokojiť.

,,Kate, počúvaj ma. Som v poriadku, naozaj. Áno, je tu Tobias. Všetko je v poriadku."

,,Fajn, som rada, že išiel za tebou. Potrebovala som vedieť, že si v poriadku."

,,Kate, písal ti správu že som OK." Odpovedala som.

,,Áno ja viem, ale chcela som to počuť od teba."

Hned' na to sa ozval Tobias: ,,kate, ty mi neveríš?" Opýtal sa a pritom sa usmieval.

,,Tobias sa ťa pýta či mu neveríš Kate."

,,Nepoznám ho až tak dlho a kamaráti tiež nie sme dlhú dobu. Stále si ho preverujem. Odkáž mu, že je pod drobnohľadom." Musela som sa zasmiať.