Spell dreamer

21. kapitola

S otvorenými očami dokorán som nechápala čo sa mi práve snívalo. Cítila som sa ako keby som dostala facku. Sedela som na posteli ešte asi pol hodinu a pozerala sa na stenu. Bola som v šoku. Chcela som vstať, ale nemohla som. A ani som nechcela. Nechápala som už ničomu. Ľahla som si naspäť do postele a rozmýšľala som. V tom do izby vbehol otec.

,,Mel? Ty dnes nejdeš do školy?" Opýtal sa ma a s obavami na mňa pozrel ked' ma uvidel v posteli, schúlenú v perinách.

,,Oci...mne...nie je mi dnes najlepšie. Mohol by si prosím ťa zavolať do školy?"

,,Samozrejme. Mám zostať doma?" Opýtal sa aj ked' som dobre vedela, že je to iba zo slušnosti. Vedela som, že musí ísť do práce. Ako vždy.

,,Nie oci, nerob si starosti, pravdepodobne som iba zle spala, bolo toho na mňa veľa. Budem v pohode. Ak by sa môj stav zhoršil, zavolám ti. Sľubujem." Povedala som a letmo som sa usmiala.

,,Dobre Mel. Mám ťa rád. Oddýchni si." Povedal a dal mi pusu na čelo.

,,Oddýchnem." Povedala som a pozdravila som. Potrebovala som dnes premýšľať a v škole by sa to nedalo. Je lepšie ak dnes zostanem doma a dám všetko dokopy. Nevedela som ako, ale vedela som, že niečo s tým musím začať robiť. Bojovať s tým nemalo zmysel. Musím túto vec vyriešiť tak, že sa s ňou začnem zaoberať. Zobrala som si pero a papier a začala som písať všetky súvislosti ktoré ma napadali. Ako prvé som si napísala dôvod prečo sa mi snívajú tie sny. Nebude to ľahké zistiť, ale snád' na to prídem. Ako d'alšie som si napísala čo sa stane ak sny skončia a ako vlastne? Zaujímavá otázka na ktorú by som rada vedela odpoved'. Ďalej, kto sú tí muži v čiernom, koho predstavujú? Možno sa mi to bude snívať, no na to som nechcela ani len pomyslieť. Je to naozaj moja mama? A som to naozaj ja? To boli asi najzákladnejšie dve otázky na ktoré by som rada našla odpoved' ako na prvé. A po d'alšie kto bola tá žena? To mi robilo najväčšie obavy. Vyplývalo z toho, že som totálny blázon, pretože vtedy bolo jasné, že som nespala. Alebo áno? Takže som naozaj psychopat. Potvrdené. Inak si to vysvetliť neviem. Niežeby som tie sny nebrala nejako vážne, ale predsa len. Moja mama zomrela pri autonehode. Neviem o tom, aby bola niekde uväznená. O tom by mi otec povedal. Iba žeby o tom nevedel. Alebo nechcel. Nemožné. V tom sne musí ísť o iné dieťa menom Mel. To ma upokojilo, na niekoľko sekúnd. Vystrašená som bola tak či tak. 

Pomaly som zišla dole, ked'že sa začínal ozývať môj žalúdok. Zišla som dole do kuchyne a zobrala som si niečo jesť. Raňajky som si zobrala so sebou hore do izby, aby som mohla premýšľať d'alej. Ako som kráčala hore schodmi počula som, že mi zvoní telefón. Pozrela som sa naň, ale číslo som nepoznala. Zdvihla som a skoro mi zabehlo.

,,Mel?" Ozval sa z telefónu známy hlas.

,,Tobias? Odkiaľ máš moje číslo?" Opýtala som sa, pretože ma to vážne zaujímalo.

,,Od Kate. Chcela ti volať ona, ale povedal som, že ja ti zavolám."

,,Kate ti dala moje telefónne číslo?" Opýtala som sa neveriacky.

,,Áno. Máme o teba strach. Čo sa deje?" Opýtal sa starostlivo ako vždy.

,,Len som sa zle vyspala. To je všetko." Povedala som, aby si nerobil starosti. Lenže vzhľadom na moje problémy to nebola najlepšia odpoved' a ked'že Tobiasovi nič neunikne povedal: ,,Čože? Čo sa deje Mel? Je to veľmi zlé?"

,,Ani nie Tobias. Nerob si starosti."

,,Fajn Mel, idem za tebou."

Už chcel zložiť, ked' som povedala: ,,Nie Tobias, počkaj. Nemusíš sem chodiť, vážne."

,,Mel? Čo som ti včera povedal? Źe sa nesnaž riešiť všetky tieto problémy sama. Budeš mať z toho veľkú hlavu a Mel, tá ti nepristane." Odpovedal a zasmial sa. ,,Hned' som tam. Inak, pozdravuje ťa Kate." Povedal a ja som vedela, že sa usmieva. Usmiala som sa tiež a bola som rada, že Kate sa konečne skamarátila s Tobiasom.

,,Aj ja ju pozdravujem." Povedala som a zložila som. Prezliekla som sa, sadla som si na posteľ s raňajkami a začala som si čítať poznámky, ktoré som si napísala. Sem tam som niečo dopísala. Poznámky a otázky ktoré som chcela vedieť zodpovedať. Stále dookola som sa pozerala na papiere na ktorých boli napísané skoro všetk moje sny. Ani som si neuvedomila, že som sa takto rozpísala Ked' v tom ma vyrušil hlas Tobiasa.

,,Ahoj Mel." Povedal a usmial sa.

,,Preboha Tobias! Čo tu robíš? Vieš ako som sa zľakla? Ako si sa sem dostal?"

,,Dverami? Mala si otvorené."

,,Ok, divné Tobias. Preboha, počkaj nech sa chvíľu ukľudním. Toto už nerob."

,,Fííha, to je ale poriadna zbierka papierov. Čo na nich je?" Chcel si jeden zobrať, ked' som mu ho vytrhla z ruky.

,,Hej Mel, dohodli sme sa predsa, že to nebudeš riešiť sama nie?"

,,Ja...neviem." Odpovedala som neurčito.

Podišiel ku mne a sadol si na posteľ. ,,Čo nevieš? Či mi chceš povedať všetko?"

Iba som prikývla. Nechcelo sa mi odpovedať. Dnes sa mi zdalo namáhavé všetko.

,,Mel, vidím ako veľmi ťa to trápi. Si...zničená. Špeciálne dnes. Nad čím premýšľaš?" Opýtal sa.

,,Nad tým, prečo sa mi toto všetko deje, práve vo chvíľach ked' som na tom najhoršie."

,,Myslíš, ked' ťa nechal Peter?"

,,Nie len to. Všetko. Všetko sa začalo diať tak nečakane a rýchlo. Ja nevládzem a neviem čo mám robiť. A všetko sa začalo v deň kedy sa so mnou rozišiel. Všetko." Nastalo ticho. Ja som nevedela čo mám povedať na celú túto situáciu  a Tobias zjavne tiež nie.

Ked' po minúte ticha začal: ,,Fajn, čo keby sme začali pekne od začiatku a povedala mi čo ťa dnes trápi?"

Nevedela som, či mu to mám povedať alebo nie. Chcela som, aby tu boli dievčatá, ale zasa na druhej strane, nevedela som či by to bol najlepší nápad riešiť to spolu s Tobiasom a dievčatami. Mala by som zavolať Kate.

,,Nad čím rozmýšľaš Mel?" Opýtal sa ma ked' som bola už dlhšiu chvíľu ticho.

,,Mala by som zavolať Kate. Mala by to vedieť aj ona."

,,To súhlasím. Mala by si sa porozprávať aj s dievčatami. Ale nie teraz. Kate je v škole. Povedala, že príde k tebe po škole. Aj s Michelle." Povedal a usmial sa.

,,Ako je možné, že ty nie si v škole?" Zvedavo som sa opýtala.

,,Dokážem presvedčivo klamať." Zasa ten úsmev.

,,Aj tak si sem nemusel chodiť."

,,Ja viem, ale chcel som. A mimochodom, Kate povedala, že sem mám prísť. Chcela vedieť či si v poriadku. Čo mi pripomína, že jej mám napísať že si OK. Teda...v rámci možností." Dopovedal a hned' nato písal Kate správu.

,,Vážne na mňa nemusíte dávať takýto pozor ako na päťročné dieťa."

,,Nie, to nemusíme, ale toto nie je sranda Mel. Tak čo sa ti dnes v noci snívalo?" Opýtal sa.

Postavila som sa z postele, aby som sa prešla po izbe, potrebovala som si utriediť myšlienky.

,,Snívalo sa mi, že moja mama...teda tá žena, nie som si istá či je to moja mama, je v nejakom väzení s nejakým mužom. Neviem čo je to za muža. Väznia ich tam nejakí muži, celí v čiernom, stále nosia pred sebou zbrane. A tá žena povedala, že chce vidieť svoje dieťa. Doteraz nikdy nepovedala či je to chlapec alebo dievčatko. Až dodnes. Ona povedala, že..." Nedokázala som to vysloviť nahlas. prišlo mi to úplne nelogické a hlúpe. Zastavila som sa vo svojej chôdzi a vtedy som si uvedomila, že Tobias na mňa pozerá a čaká čo dopoviem.

Postavil sa a prišiel ku mne. ,,Mel, čo povedala?"

,,Povedala, že je to dievčatko a volá sa Melissa."