Spell dreamer

24. kapitola

,,Takže Melissa?" Opýtal sa ma.

,,Áno. Na tom mene sme sa zhodli spoločne s manželom. Aspoň sme sa o tom nehádali. Ako väčšina ľudí. Meno Melissa dostala po manželovej mame. Zomrela tesne predtým ako sa malá Mel narodila. A tak sme sa zhodli na tom, že jej dáme to meno."

,,No vidíte, stále si ešte niečo pamätáte." Povedal a usmial sa. Zasa. Bola som rada ked' sa usmieval. Cítila som sa lepšie.

,,No na to, aby ste zabudli na niekoho koho milujete treba viac ako jeden náboj." Povedala som.

,,Zrejme máte pravdu. Ja si tiež ešte stále spomínam na svoju manželku." Povedal a sklonil hlavu dole.

,,Poviete mi viac o vašom živote?"Opýtala som sa aj ked' som dobre vedela, že riskujem jednoslovnú zápornú odpoved'. 

,,Moja manželka bola to najstarostlivejšie stvorenie aké som kedy poznal. Nielenže sa výborne starala o naše deti, ale bola aj zdravotnou sestrou. Dobro bolo v jej povahe. Aj ked' viete, dobro sa v dnešnej dobe nevypláca. Bola milá aj k tým ľud'om ktorí si to nezaslúžili. Taktiež bola veľmi skromná a neskutočne krásna." Hovoril a celý čas sa usmieval.

,,Vy...ste ju neskotočne miloval však?" Opýtala som sa a pozrela som sa naňho.

,,Z celého môjho srdca. Dal by som všetko zato, aby som ju mohol vidieť ešte raz." Dopovedal a zostalo medzi nami ticho. Ked' v tom to ticho prerušil krik.

,,Čo sa deje?" Opýtala som sa so strachom.

,,Netuším, ale určite nič dobré."

,,Pustite ma! Nechajte ma, okamžite! Kam ma to vediete?!" Počuli sme kričať neznámy hlas.

,,Zrejme priviezli niekoho d'alšieho." Pomyslela som si. ,,Koľko nás tu môže byť?" Opýtala som sa.

,,To netuším, ale ako som povedal. Toto nevyzerá dobre."

,,Musíme sa odtiaľto nejak dostať. Ja to už dlhšie nevydržím. Ja...nemôžem." Povedala som a v očiach som mala slzy. Cítila som sa psychicky aj fyzicky úplne na dne. Úplne vyčerpaná. Už som to nezvládala. ,,Jediné čo ma drží pri živote je moja dcéra. O ktorej ešte stále nič neviem. Tá neistota čo je s ňou, čo sa jej mohlo stať alebo môže stať ma jednoducho zabíja. Mám o ňu čoraz väčší strach."

,,Nie, toto nemôžete." Povedal.

,,Čo nemôžem?" Opýtala som sa.

,,Nemôžete sa vzdať presne to chcú. Chcú, aby sme sa vzdali, aby sme sa z toho miesta zbláznili a urobili presne to, čo budú od nás chcieť. Presne o to im ide. Navonok môžete vyzerať, že sa vzdávate, ale prosím vás, nevzdávajte sa naozaj. Prosím." Povedal a vtedy som si uvedomila, že má pravdu. A v tom sme započuli výstrel a krik neznámeho človeka odrazu prestal a po celej miestnosti sa rozľahlo ticho.

,,Čo to bolo?" Opýtala som sa.

,,To znamenalo len jediné. Vzdal sa d'alší z nich." Povedal a zadíval sa spoza mreží do tmy, ktorá nás obklopovala.

,,Ako to viete?" Opýtala som sa zo zvedavosti.

,,Ako som povedal, som tu už priveľmi dlho. Stáva sa tu to isté, stále dookola. Divím sa, že som sa z toho miesta ešte nezbláznil. No je nás tu už priveľmi veľa."

,,Čo myslíte tým, priveľmi veľa?" Opýtala som sa a postavila som sa k mrežiam, či niečo alebo niekoho neuvidím.

,,No jednoducho. Zdá sa, že už nemajú dosť miesta pre väzňov, ked'že sme tu dvaja. Bol som tu sám dosť dlho a myslím, že aj ostatní. Ked' ste v takejto miestnosti sám, rýchlejšie to vzdáte a neprajte si nakoniec nič iné iba koniec. Chcete jednoducho nech to skončí. Či už dobre alebo zle. Prajete si jednoducho koniec. Alebo je tu ešte iná možnosť." Povedal a pozrel na mňa.

,,A to je?" Opýtala som sa so záujmom.

,,Ak budete mať šťastie, pridáte sa na ich stranu."

,,Čože? Na ich stranu? Nikdy. To by som tu radšej zomrela ako pomáhať týmto...dajú sa to vôbec nazvať ľudia?"

,,Ked' ste zúfalá a na konci so silami, začnete rozmýšľať nad všelijakými možnosťami. Bud' ako prežiť alebo sa ako nechať jednoducho zabiť. Porozmýšľajte nad tým. Nie je to tá najhoršia možnosť ako sa odtiaľto dostať." Dopovedal, ked' v tom k našej cele prišiel jeden z nich a otvoril celu mužovi, ktorý tu so mnou strávil posledné týždne. Nechápala som čo sa deje až dokým spoza druhej strany mreží nepovedal: ,,Porozmýšľajte nad tým, na ktorú stranu sa pridáte. My máme moc. Vyberajte múdro." Povedal s úsmevom na perách a odišiel do tmy.