,,Môžem niečo skúsiť? ",,Môžeš."Presne som vedela čo chce spraviť a nebránila som sa tomu. Pomaly s úsmevom sa ku mne nahol a spojil naše pery. Rukami som ho objala okolo krku a pritiahla sa k nemu bližšie.
Už to sú dva týždne od toho dňa čo som ho našla a 9 dní od jeho pohrebu. Stále mám pocit akoby som ho tam našla práve pred minútou. Dookola si čítam ten list, už to viem naspamäť ale vôbec mi to nevadí.
Milá Viki, Uvedomil som si,že to ako som sa k tebe správal si si vôbec nezaslúžila. Ani ja som si ťa nezaslúžil a všetko ma to veľmi mrzí. Odpúšťala si a ja som ťa sklamal. Verila si a ja som to využil. A dopadla si presne tak ako som to nechcel. Ľúbil som ťa, ľúbim a navždy aj budem. Dúfam,že zostanem v tvojom srdci.
Zbohom Tvoj Colin ❤ Nú
Prečo som mu neodpustila? Aj keby to bolo už druhýkrát, radšej ako teraz žiť s pocitom, že odišiel kvôli mne. Kvôli mne ho už nikdy neuvidím.
V škole som nebola ani nepamätám, nejem, nič nerobím len sedím na posteli v jeho tričku a mikine. V ruke držím fotoalbum, list a pozerám na stôl, na ktorom sú rúže, ktoré pomaly vednú. Mám tu tmu, denne svetlo som tiež dlho nevidela, ale keď tu nie je on, neoplatí sa mi tam pozrieť. Baby za mnou chodia každý deň, snažia sa ma rozveseliť aj po tom čo som im povedala pravdu ako to medzi nami vlastne bolo. Dokonca aj Kyle somnou trávi veľa času. Dosť sme sa zblížili, ale nič viac. Nechcem momentálne žiaden vzťah, jedine pod podmienkou,že mi to vráti môjho Colina aj keď viem,že to je nemožné. Vôbec nevnímam čas ani okolie. Možno si teraz hovoríte a najradšej by ste mi vynadali,že načo sa tu teraz ľutujem, ale verte mi, keby som mohla vrátim čas späť a všetko by som zmenila tak aby tu Colin teraz sedel somnou a smial by sa. Nikdy som nezažila takú bolesť, ani vtedy keď som ho našla s Juliou. Napadala ma už len jedna vec ako byť k nemu čo najbližšie. Nie nebojte sa,nechcem sa zabiť. Do rúk som zobrala mobil,ignorovala som všetky tie správy, zameškané hovory a hľadala iba jedno číslo. Zvoní, to je dobrá správa no nie?
,, Môžeš prísť pre mňa? " ,,Jasné. Viki deje sa niečo? "
Zrušila som. Ako sa ma môže pýtať či sa niečo deje? Všetko sa deje! Moje srdce trpí a láme sa,spolu s mojou dušou kričí o pomoc a chce aby sa vrátil späť, ku mne. Chce aby sa to všetko dalo doporiadku. Obliekla som si čierne spodné prádlo, čierne rifle,tričko, jeho čiernu mikinu. Vlasy som si s čiernou gumičkou zviazala do copu. Prehodila som na seba čiernu bundu, zobrala som mobil a vyšla som von z izby,po dvoch týždňoch prvý krát.
,,Viki si v poriadku? ",,Kde je Zuzka?",,Včera odišla, už sa musela vrátiť. Je jej veľmi ľúto čo sa stalo a chápala to,že si chcela byť sama a povedala,že aby si jej napísala hneď ako ti bude lepšie. "Kývla som hlavou.,, Idem sa prejsť, nevadí?",, Samozrejme, že nie. "Obula som si tenisky a vyšla von pred dom čakať. Po 5 minútach pri mne zastavilo auto a ja som automaticky nastúpila.,, Kam chceš ísť?",, Niekam kde pri ňom budem čo najbližšie. "Kývol hlavou, myslí že pochopil čo mám na mysli.
Zastavil a ja som doslova vybehla z auta a utekala po ceste ku schodom, ktoré som tiež vyšprintovala. Sadla som si na lavičku,ktorá tam bola a rozplakala som sa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
