Remember?

Tma

Venujem Emke a Emkinej kamarátke :) ktorú týmto spôsobom pozdravujem a ďakujem :* Som rada, že ťa moje príbehy bavia :) a som naozaj rada, že Ti/Vám túto časť môžem obzvlášť venovať :)

-Daj na ňu pozor, idem čúrať- povedal zrazu vstávajúc zo zeme. Potľapkal ma po pleci a rozbehol sa hore schodmi. Keď som si bol istý, že je dostatočne ďaleko rozbehol som sa ku svojej princeznej, ktorej som okamžite rozviazal rúčky a odlepil pásku z úst, prikladajú si prst k svojím perám na znak, aby bola ticho. Vtiahol som si ju do objatia a pobozkal som ju na temeno. Okamžite som zacítil jej vôňu. Tak jemnú a tak veľmi podobnú Arii.

-Ideme domov- šepol som jej do uška a jemne sa pritom usmial, čo vidieť nemohla. Vzal som si ju na ruky a rozbehol som sa hore schodmi, no tesne pred dverami som ju zložil a vstúpil prvý hore. Rozhliadol som sa okolo, no toho debila som tu nikde nevidel. Chytil som Faith za drobnú rúčku a ťahal ju za sebou k dverám.

-Pohni sa a zabijem ju!!!- bolo počuť len odistenie zbrane nebezpečne blízko. Zmeravel som. Doslova som zamrzol na mieste! Čo teraz? Dá sa táto situácia ešte zachrániť? Okamžite som sa k nemu otočil a nechápavo sa zatváril. Áno, moja stratégia je robiť zo seba blbca.

-Čo zas blbneš? Chcel som si ísť zapáliť, no dal si mi ju na starosť tak ju beriem zo sebou nie?- zasmial som sa. Neviem prečo som sa zasmial ale zjavne mi to zhltol a sklonil zbraň k pásu. Dokonca sa zasmial so mnou. To je teda debil.

-Okej choď, postrážim ju- nedôverčivo ma potľapkal po pleci a falošne sa usmial, čím som pochopil že som neuspel. Otočil sa na päte vyťahujúc mobil zo vrecka zároveň ťahajúc za sebou drobné telíčko malej Faith. Ten chlapík mi stál chrbtom, no určite si nevšimol že som z chatky neodišiel keďže ťukal niečo do mobilu, pričom pevne stískal vo svojej dlaní tú jej.

-To bbolíí-sykla Faith snažiac sa vytrhnúť svoju drobnú rúčku z tej jeho. Po líčkach sa jej spustili slzy. Slzy spôsobené tým magorom.

-Sklapni, ku*va!!- skríkol po nej ako besný, pričom ju sotil na gauč a priložil si mobil k uchu. Nevydržal som to a rozbehol sa k nemu. Vrazil som mu päsťou do nosa pričom sa zapotácal, no ustál to a tak som ho bez váhania udieral do brucha.Z nosa sa mu spustila krv.

-Už nikdy sa jej nedotkneš, je ti to jasné?- skríkol som na neho hľadiac mu nenávistne do očí. 

-Vedel som, že si to ty-uškrnul sa, pričom to vyzeralo akoby moje údery s ním nič nerobili.

-Už o tebe vedia- znova sa zasmial a ja som sa musel riadne držať, aby som ho na mieste nezabil.

-Kto? Do riti, kto? Kto je za tým?? Kde je??- držal som ho za golier, pretože sa jednak nevládal udržať na vlastných nohách a tiež som chcel mať istotu, že mi neujde.

-Nikdy ju naspäť nezískaš- znova sa zasmial a ja som mu nasrane vrazil. Zasmial sa, pričom mal celú tvár zababranú od krvi a aj napriek tomu sa stále smial. Je kompletný? Prečo sa vlastne nebráni?

-Pýtam sa ťa znova a naposledy! Kde sakra je?- zvýšil som hlas, pričom sa v tejto chatke ozýval na trikrát. Tvárou sa priblížil bližšie a šepol: ,,Nikdy"

***

-Princezná, už je dobre. Už ti viac nik neublíži. Veríš mi?- spýtavo som sa na ňu pozrel a v rýchlosti jej zapol bezpečnostný pás na mieste spolujazdca. Opatrne prikývla.V rýchlosti som obehol auto a zapol si taktiež bezpečnostný pás. Okamžite som vyštartoval, keby sa ten magor pomedzi náš útek zobudil. Nie, nezabil som ho! Hoci by si to zaslúžil, neurobil som to. Určite nie pred Faith. Pred očami sa mi vybavila jeho zabarbaná tvár od krvi a ten afektovaný úsmev. Zaťal som päste pevnejšie o volant a snažil sa kontrolovať svoje dýchanie, ktoré bolo momentálne viac než nepravidelné.