Môžem mi vysvetliť čo to akože bolo?

2.1K 155 11
                                    


  Zaspievala som svoj song Same old Love, ktorý ešte nemal byť zverejnený. A nechala som sa ňou pohltiť, pretože je pre mňa dostatočne silná. Vyjadruje ako sa cítim a ako bojujem, že som silná aj keď plačem.  Proste vyjadruje všetko.

Dospievala som poslednýkrát refréna hudba stíchla, zatiaľ čo s publika sa ozýval príjemný a hlasný potlesk. Opäť som sa posadila na pôvodne miesto na pohovke a čakala akúkoľvek reakciu od Elly.

-Páni! To bolo úžasné- hovorila pomaly a každé slovo zdôraznila. Bolo vidieť, že sa jej to vážne páčilo.

-Teraz mi je jasné o kom tá skladba je. Je o Ryanovi, že?- spýtala sa ma priamo.

-Hmm áno, aj nie. Nie len o nás, je o živote a vzťahoch. O tom čo sa bežne deje- povedala som a pozrela jej do očí.

-Ako to medzi vami teraz je?Ste priatelia?- spýtala sa.

-Priateľmi by som nás nenazvala. Z mojej strany nemám záujem o akúkoľvek konverzáciu. Proste je koniec a nie. Myslím, že priateľmi byť ani nemôžme. Aj keď....- nedopovedala som vetu a bola som si sakrametský istá, že na mňa všetci nedočkavo hľadia.

-Je tu jedna vec, ktorú som vám úspešne tajila a naozaj neviem ako o povedať. Avšak nastal čas, aby pravda vyšla na povrch, pretože to vie príliš veľa ľudí, ktorí by to mohli zneužiť proti mne. A to nechcem. Chcem, aby ste to počuli odo mňa, a nie od nich.- spravila som napätú chvíľku a pozrela sa do zeme. Zdvihla som opäť pohľad na divákov a späť na Ellu.

-Mám dcéru-šepla som a jemne sa usmiala.

-A otec je ....?- zamyslene ma študovala. Skvelé a čo poviem teraz?? Nemôžem verejne potvrdiť, že je Ryanova. To by som si urobila omnoho väčšie problémy, ako tie ktoré momentálne máme. Ale čo im poviem? Budem klamať? No ták Aria!! Tik-tak! Povedz niečo! Ihneď!

-Hmmm nie. Žiaden Ryan, avšak jeho meno.... by som radšej utajila- povedala som pokojne. Fakt skvelé Aria! Teraz všetkých klameš!

-Ďakujem za krásnu chvíľku. Za návštevu- povedala Ella a obe sme sa postavili následne objali

-Tiež ďakujem- šepla som.

***

Práve nastupujem do svojho auta, keď mi začne vyzváňať mobil ako šialený. A viete čo je najlepšie? Netuším kde sa nachádza. Snažím sa ho nájsť podľa melódie, ale zatiaľ nič. Á, tu je. Pod sedadlom. (y)

Na displeji svieti veľkým písmom Dylan.

-Áno?- spýtam sa a pridržím si mobil plecom pri uchu. Zatiaľ čo kľúče hodím do zapaľovača a naštartujem.

-Môžem mi vysvetliť čo to akože bolo?- počuť v jeho hlase, že je nahnevaný.

-Čo by malo...- myknem plecami. Áno, práve teraz sa hrám na blbú. Skvelé!

-Celé dva roky sa tomu úspešne vyhýbaš a teraz im jednoducho povieš, že máš dcéru? Len tak? Si normálna?- už kričí.

-Áno, len tak! Neviem či to vieš, ale vie o tom priveľa ľudí a ja sa nenechám vydierať! Viac nie! Nech si kto chce čo chce myslí. Mne je to jedno! Ale do Faith sa navážať nebudú!- skríkla mu späť. V telefóne odrazu prevládalo ticho. Nik z nás nič nevravel. Zhlboka som sa nadýchla, aby som potlačila nervy a vydýchla.

-Viem, že sa budú pýtať, ale už bol čas povedať  aspoň časť pravdy...-šepla som. Smrkla som, pretože som si spomenula na včerajší večer a Ryanove slová.


 -Takže o to tu šlo? Nechcela si, aby som vidieť tvoje decko?- ironicky sa ma opýtal.

  -S ktorým debilom ho máš? Dylan alebo Max?-  posmešne sa na mňa pozrel.


-A čo Ryan? Čo ak mu to dôjde?- spýtal sa Dylan z druhej strany telefónu.

-To určite! Tomu debilovi to nedôjde a aj keby nič sa nedeje. Možno je jej biologický otec ale tým to hasne. Nemá s nami nič!- zasmejem sa a okamžite zvážniem.

-Dobre...... Poslal som ti poštou nejaké ponuky do rôznych filmov či seriálov. Rozhodni sa čo s tým a v pondelok sa vidíme ...-povedal a položil. Hodila som mobil na sedadlo spolujazdca a vyštartovala som domov. Áno, domov. Davina mi písala, že v chatke už nik nie je aj keď ma zaujíma, či šli tie dve pešo alebo po ne niekto prišiel. Myknem plecami a pokračujem v šoférovaní. Jednou rukou sa načiahnem po svoj mobil, ktorý si následne priložím k uchu.

-Ahoj, už ste doma?- pýtam sa.

-Áno, áno prišla po nás Davina- povedala a sykla. Pravdepodobne ju Davina kopla alebo niečo v tom zmysle. Poznám ju. 100% som sa trafila.

-Oukey, o chvíľu som doma- povedala som a zložila.

Auto asi po desiatich minútach zastala pred domom a ja som sa oprela čelom o volant. možno to nebol až taký dobrý nápad, pretože ma v blízkej dobe Davina zadusí, že som jej nepovedala pravdu. Ona nie je taká hlúpa, ako niekto aby jej to nedošlo. Ale keď si to tak vezmem, klamala jej len Emily. Ja som len mlčala, no nie? Nebuď hlúpa! Mala si jej to povedať! Áno? Veď sme sa pohádali. Neverila mi, zatiaľ čo uverila sprostej lži! Stavím sa, že jej to povedala Selena. Tá mrcha ma ktoviekto prečo neznáša, ale na mňa nemá.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


Názorík? :) Dúfam, že sa páčila  :*

Snažím sa písať časti dopredu, preto ešte uvidím či pridám ďalšiu zajtra alebo pozajtra :) V každom prípade ďakujem :3 Ďakujem za to že si stále nájdete čas na tento story a zanecháte hlas či komentík :) Ani neviete ako sa z toho teším :) Ste skvelí.  

Vážne ĎAKUJEM :3 :*

*Adell

Remember?Where stories live. Discover now