Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Bré ránko- pozdravím sa hneď na to čo siahnem po kľučke na dverách, ktoré nepríjemne zaškrípu.
-Ahoj- ozve sa sviežo chlapec mojich snov, ležiaci na nemocničnom lôžku s úsmevom na perách. Ako to ten chalan robí? Ako to že stačí jeden jeho pohľad, jeden úsmev a moja zlá nálada je zrazu fuč. Nikdy som si nemyslela, že niekoho takého stretnem no stalo sa. A toho človeka milujem najviac na svete, rovnako ako našu princeznú. Podídem k posteli a posadím sa do kresla, ktoré si pritiahnem hneď vedľa neho. Ryan ku mne natiahne ruku, ktorú okamžite pevne chytím, no on si ju pritiahne bližšie k perám a pobozká ju na jej chrbát.
-Aria ja...chcem aby si vedela, že...- začal, no ihneď som ho prerušila.
-Nerob si starosti, dobre? Som v poriadku- poviem unavene, no aj tak sa na neho žiarivo usmejem.
-Poď sem- šepne a úsmev mi opätuje. Rukou potľapká po posteli tesne vedľa seba. Okamžite vstanem a posadím sa vedľa neho, pričom sa opriem o jeho plece a jeho ruky sa obmotajú okolo môjho tela.
-Ľúbim ťa princezná, vieš to však?-šepne mi do uška, pritom sa mi oň jemne obtrie svojimi perami čo ma pošteklí. Usmejem sa, no hľadím pred seba. Milujem, keď ma tak volá.
-Nedovolím, aby nás znovu niekto či niečo rozdelilo- šepol a pobozkal ma do vlasov.
-Aj ja ťa ľúbim- vytočila som sa tvárou k nemu a letmo ho pobozkala. Aww. Ten úžasný pocit, keď konečne dostaneš svoju osobnú značku heroínu. Svoju osobnú drogu. ON je moja závislosť, ON je moja droga!! Neviem sa ho nabažiť.
-V piatok by ma mali prepustiť- šepol mi do pier, na čo som sa automaticky odtiahla a prekvapene na neho pozrela.
-V piatok? Veď to je už pozajtra!- zvýskla som z časti natešene no z časti ustráchane. Chcú ho pustiť tak skoro? Veď len doteraz sa nevedelo či sa vôbec preberie a odrazu ho len tak pustia domov?
-Čo je? Ty sa netešíš?- zarazene na mňa pozrel.
-Čo? To nie! Jasné, že sa teším, len nie je to nejako skoro? Len teraz si sa konečne zobudil a už ťa pusti domov? Pochop, že sa o teba bojím...-zavrtela som hlavou na znak nesúhlasu na o čo si povedal. Ako o to vôbec mohlo napadnúť? Nič viac si neprajem ako konečne zaspávať a prebúdzať sa v jeho náručí, pričom mať v blízkosti našu malú princeznú. My o vlku....
-Mamiiiii,tatiiiii- zvýskla Faith, ktorá sa k nám natešene rozbehla. Zodvihla som ju do rúk a posadila si ju na kolená.
-Princezná, ani nevieš ako si mi chýbala- pobozkal ju na líce Ryan,ktorý pritom vyzeral nehorázne sexy. Ani som si to neuvedomila a kusla som si do pery.
-Láska nerob to, to mám robiť ja- naklonil sa ku mne bližšie a zvodne mi to zašepkal, čím ma vtiahol do reality. Aj keď nie tak úplne.
-Srdiečko a kde máš tetu Davinu?- rýchlo som zmenila tému a spýtavo sa usmiala na malú Faith. Asi by bolo najlepšie ospravedlniť sa. Predsa len nemala som na ňu tak vybehnúť. Mala by som sa krotiť a nevybíjať si svoju zlosť a svoje nervy na ľuďoch, ktorých milujem a ktorých milujem.
-Šla so mnou no zdržala ju nejaká teta, ktorá na ňu nebola veľmi milá. Teta Davina ma poslala sem..- povedala pokojne. Nejaká teta? O kom je reč? Čo ak... nie! Alebo?
-Idem za ňou- šepla som Ryanovi a vyslobodila si ruku z jeho zovretia. Jemne som sa na neho usmiala a vstala z lôžka, pričom som Faith položila na svoje pôvodné miesto.
-No ako sa mi máš? Poslúchaš?- začula som ešte jeho hlas. Otočila som sa ponad plece a pozrela sa na tých dvoch.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Musela som sa pousmiať. Tí dvaja sú taký rozkošný. Ach, tak veľmi ich ľúbim. Otočila som sa na päte a vyšla tichými krokmi na chodbu.
-Si prosím ťa normálna? Spamätaj sa!! Nemáš tu čo robiť a už vôbec nemáš právo hovoriť, že si jeho manželka jasné? Ty si jeho chyba, rozumieš?- začula som akýsi krik a som si viac než istá, že ten hlas patril Davine. Blížila som sa za danými hlasmi, ktoré každým mojím krokom silneli a silneli.
-Ty mi nemáš čo hovoriť, jasné? Stále je to môj manžel!!- začula som jej periférny hlas, ktorý tak hrozne ,,milujem". Selena. Jasné, ako inak... Len ona vie byť taká *s prepáčením krava. Asi nemá nič lepšie na práci ako kaziť náladu ľuďom, ktorý majú bez jej prítomnosti skvelý deň.
-On ťa nemiluje a nevzal si ťa z lásky! Čo to nechápeš? Tvoji rodičia ho donútili!!!- skríkla nahnevane Davina.
-Jasné, jasné!! A preto som mnou strávil svadobnú noc, že?- posmešne si odvrkla Selena. Počkať čo? On a ona...Prečo ma to prekvapuje? Je to predsa pochopiteľné nie? Tak prečo ma to vnútri z časti bolí?
-Aria ale čo, neučili ťa, že cudzie rozhovory sa nepočúvajú?- ozvala sa zrazu Selena. Až po chvíli mi došlo, že tie slová venovala mne. Super, kedy si ma všimla? Oups...Teraz by som sa mala čo najrýchlejšie teleportovať ale to sa až asi ani nedá.
-Ou Selena, ty si ešte tu?- nedala som sa a široko sa na ňu usmiala s úmyslom vytočiť ju. Ako by som práve definovala výraz jej tváre? Penila. Viac než to.
-Ak si teda skončila, mohla by si konečne odísť vieš, si tu tak trošku zbytočná- uškrnula som sa na ňu, na čo naštvane odpochodovala preč. Samú ma prekvapilo aký som mala pevný hlas. Viac menej som sa jej vždy bála, pretože to bola jedna z tých obľúbených, jedna z tých čo vždy dostanú čo chce a je im jedno akým spôsobom
-Si v poriadku?- spýtala som sa okamžite Daviny, ktorá nevyzerala práve pokojne. Asi jej nepovedala nič príjemné, okrem toho čo som povedala.
-Aria ja....prepáč mi to- šepla smutne.
-Netráp sa. To ja som nemala na teba tak vybehnúť. Bola to moja chyba.- spokojne som sa na ňu usmiala.
-Poď sem- šepla a následne si ma vtiahla do objatia.
-Prosím už žiadne hádky- šepla takmer nečujne. Usmiala som sa, čo avšak nemohla vidieť.
-Platí- povedala som napokon.
***
-Tatííí, to stačííí- začula som krik pomedzi hlasný smiech. Davina opatrne stlačila kľučku a vtrhla dnu a ja hneď za ňou.
-Čo sa to tu deje?- spýtala sa so záujmom, zatiaľ čo ja som ich pozorovala s úsmevom na perách. Tí dvaja sú jednoducho neskutoční.
-Faith mi práve chcela povedať aký som úžasný tatino a ako ma veľmi ľúbi, že?- pozeral sa na nás so šibalským úsmevom a ku konci vety venoval všetku svoju pozornosť malej kráske v jeho náručí, ktorú stále šteklil. Jasné, to je celý Ryan. Vydierač!! Akoby zacítil môj pohľad a ihneď sa za mnou obzrel a široko sa usmial, až som zacítila ako sa mi do líc nahrnula červeň a úprimne? Nemám rada, keď mi toto spôsobuje. Dostáva ma presne tam kde chce. Znova sa na mňa žiarivo usmial.
-Narcis- zamrmlala som si popod nos a popritom som zagúľala očami. On sa snáď nikdy nezmení.
-Aj ja ťa milujem- zvýskol Ryan, čím si zaslúžil moju pozornosť. Zdvihla som k nemu pohľad a na jeho tvári sa pohrával šibalský úsmev. To je idiot! Ale Môj! <3
Dievčence mojeeee :) po neskutočne dlhej dobe pridávam ďalšiu časť :) a celkom ma zaujíma koľko verných čítateliek tu za tie dva týždne so mnou zostalo :) :/ Viem, že som tu dlho nebola, no začala škola a... nedalo sa... :/ :( Mrzí ma to. Pokúsim sa tu byť častejšie, pretože ma písanie baví, no teraz je na prvom mieste škola :( Dúfam, že som vás dnešnou časťou nesklamala keďže je taká pohodová viac-menej o ničom...ale to sa zmení...pomaly sa blížime ku koncu....takže uvidíme ako to pôjde :)
A teraz otázočky: 1.Baví vás tento príbeh? :O
2. O čom by ste chceli ďalší? Teda keď tento skončí, začnem sa venovať inému....ak máte nejaké nápady alebo osobné prianie o čom, komenutujte prosím :)
