Remember?

Ty mi neveríš!

Posadili sme sa do voľného boxu. Ja a Davina.

-Čo vám môžem priniesť?- spýtal sa nás zrazu čašník, ktorý ani netuším kedy sa tu zjavil. Nevšimla som si ho, pretože som bola myšlienkami niekde úplne inde.

-Cappuccino, dva krát- povedala aj za mňa a milo sa na čašníka usmiala. Ten jej úsmev opätoval a vzápätí odišiel.

-Tak počúvam. Chcem vedieť všetko- povedala a ja som na ňu nechápavo pozrela. Veď som jej to už povedala.

-Prečo si to urobila?- spýtala sa a hodila po mne vyčítavý pohľad. O čo jej ide?

-Veď som ti to už vysvetlila. Chcel, aby som odišla trak som to urobila- pohotovo som jej odvetila a zakrútila hlavou na znak, že o tom nemám chuť opäť rozprávať.

-Nemyslím to...Prečo si sa vyspala s Dylanom?- spýtala sa a ja som na ňu len mlčky zízala.

-Čo prosím?- zvraštila som obočie. Neverím tomu čo práve povedala. O čo tu doparoma ide? Odkiaľ má tu hlúposť? Ako si to vôbec môže myslieť? Podľa jej pohľadu tomu vážne verí.

-Nehraj sa na neviniatko, dobre? Ryan mi to povedal. Neverila som, že by si mu to urobila, ale...- povedala a uhla pohľadom. Ruky si prekrížila na hrudi a po chvíľke sa mi opäť pozrela do očí. Keby len vedela ako ma ničí, že si to o mne mysli najlepšia kamarátka.

-Páni, tak teraz si sa ukázala. Nebaví ma stále ťa presviedčať, že s ním nič nemám. Je to kamarát, ktorý ma podržal,keď som to najviac potrebovala, pretože som sa bála ísť za tebou, jasné? Mysli si čo chceš, ale ja mám svedomie čisté!!!- skríkla som, čím som upútala pozornosť všetkých ľudí v reštaurácií. Vstala som a vybehla preč. Chvíľu som bežala, no po chvíľke som sa upokojila a pokojne kráčala v dave ľudí. Netrápilo ma, že ma môžu spoznať. Úprimne, bolo mi to v tej chvíli ukradnuté. 

Ako si to vôbec môže o mne myslieť? Moja najlepšia kamarátka? Veď ma nepozná deň, ani týždeň! Rok a pripadá mi to ako celý život! Tak prečo mi neverí? A odkiaľ má Ryan túto informáciu? On tomu vážne uveril? Myslí si, že som ho podviedla?Preto mi vykričal to čo nemal? Nie, to predsa nedáva zmysel. Ak by tu šlo len o to, tak by bojoval alebo by chcel poznať pravdu z mojich pier, no nie? Neviem čo si o tom myslieť. A nechcem na neho myslieť!! Aj keby to znamenalo, že sme sa rozišli kvôli totálnej hlúposti mal možnosť prísť za mnou. Nemôže to byť až tak problém! Lenže on to neurobil! Namiesto toho sa s ňou oženil. Navyše majú spolu dieťa a o tom našom nevie. Možno by bol pri tebe, keby to vedel,ozvalo sa mi svedomie. On to pokazil, takže nie! Nebolo by to možné a ani nebude! Teraz má vlastnú rodinu a na mňa zabudol, aj keď nerozumiem...Veď prečo nie, že? Rozídem sa s priateľkou s ktorou som chodil viac než rok a ožením sa s inou! Veď je to normálne, že? 

Vytiahnem s z vrecka krátkych šortiek svoj mobil a vytočím Emilyno číslo.

-Prosím?- ozve sa z druhej strany mobilu.

-Ahoj, kde ste?- spýtam sa priamo.

-Sme u vás v byte- povedala a v jej hlase bolo počuť, že sa usmiala.

-Dobre, povedz prosím Dylanovi, že skočím na to fotenie a potom sa vrátim- povedala som.

-Postrážte mi moja malú princeznú- šepla som a usmiala sa.

-Nebooj postrážime- zasmiala sa so mnou.

-Pa- povedala a ja som to položila. Ani si neviete predstaviť, aké je to skvelé mať ľudí na ktorých sa môžete spoľahnúť. Ktorí by boli ochotný kvôli vám klamať, aj keď sa to nezdá byť fér.