Travel with me

Útek za zábavou

Achh, už sme tu mesiac a stále sa učíme iba že škola začne o 7:00 a skonči o 18:00 nemáme čas ísť ani do mesta sa vyvenčiť už ma to štve.
-,,Baby v meste je teraz úplne hard part pome,"
-,, Ale vieš že nemôžme prísť neskôr ako o deviatej,"
- odmlčal sa a radšej sa venoval škole
                    ●●●

Aleluja. Koniec. Odzvonilo 18:00.
Večera je o pol hodku. Ja hodim vlažnú sprchu a padám na večeru.
-,,Skúsme ísť na tú hard party. Však môže byť prdel," povedala Hope.
-,, Kľudne ale vytratiť sa musíme nenápadne nie jak keď sa tri krát vraciame pre nejakú vec že?!"odpovedala som jej.
Osprchovala som sa ale na večeru som nešla. Mali sme totiž s Hope plán. Áno ja viem sme úplne drsnačky. Hope povedala Jonathanovi že mi je zle a že sa o mňa celý večer postará. Ale nech nechodí do izby lebo som práve zaspala. A dlho som nevedela zaspať. Zožral jej to aj s navijákom.
-,,Aká bola večera?"
-,, Ále nič moc," povedala mi Hope
-,, Šušeň ja si nemám čo obliecť," stresovala som.
-,, Dajme si niečo spoločné chápeš podobné,"
-,,Hej chápem nie som blbá,"
Naschváľ si odkašlala.
-,, Ja som ťa počula,"
Zasmiala sa.
-,,Pusinka vidíš tam moju maskaru?"spýtala sa.
-,,Nie,"odpovedala som ani som sa nepozrela.
-,, Ja ťa poznám a viem že tam je tak sa pozri a dvihni svoju tlstú riť a dones mi ju konečne,"skrikla Hope.
Okey. Okey. Trocha som sa zľakla a radšej som jej ju podala.
-,,Vieš čo je dosť vtipné? Že som chalanom povedala že by tam nemali ísť lebo budú mať prúser,"zasmiala sa aj keď to nebolo vtipné bol to jej ďalši ,,inside joke". Na jej humor si musíš zvyknúť.

Obliekli sme sa celkom teplo keďže sme na teoreticky púßti a z hodiny geografie asi jediné ço si pamätam je že tu môže byť chladno. Konečne som využila v realnom živote geografiu. Woow. Ešte sme si chvíľu na izbe pobudli a o deviatej sme odišli. Áno už to bolo zakázané. Privolali sme výťah. Nastúpili sme. Začali sme zastavovať o poschodie nižšie. Srdce mi bilo o život prečo zastavujeme? Pomaly sa dvere výťahu otvárali. Stáli tam chalani. Tak som sa ich zľakla až som išla vykríknuť. Hope ma už pozná že sa zľaknem a tak mi vopchala ruku do úst. Chalani nastúpili, dvere sa zavreli a ja som dala nechápaví pohlad že čo tu robia?
-,,Nie si náhodou chorá,"povedal Thomas
-,,Nie je náhodou zakazané ísť takto neskoro von?"odbila som ho. Aj keď som si tiež protirečila lebo aj my sme išli aj keď bol zákaz. Ale asi im to do ich hláv ešte nedošlo.
-,,Kam idete?"opýtal sa Jack.
-,,Hmm, na tu party,"odpovedala s nezaujmom     Hope.
-,,Aj my,"pridal sa k debate Thomas
-,,Ešte pred tým ideme do Subwaya lebo som nejedla keďže som večeru obetovala tejto žúrke,"povedala som a začalo mi vyhrávať muzikanti v bruchu.
-,, My ešte niečo predtým máme stretneme sa až tam,"povedal Thomas
-,,Ok,"povedala som.
Výťah otvoril svoje dvierka a my sme vystúpili. Vyšli sme z hotela a rozdelili sme sa. V Subwayi sme si dala celú bagetu  so surovinami. Dala si aj Hope ale iba polku keďže jedla. Na mňa prišla únava tak sme ešte skočili na Starbucks a dali si kávu.

                        ●●●

O desiatej sme tam prišli. Začala  mi byť zima. Bolo asi 15°C čo je dosť ale málo na to že bolo 45 cez deň. Keď sme prišli videli sme veľa ľudí. Vošli sme do vnútra domu a za domom bola obrovská záhrada. Hneď sa nám prihovoril jeden mladík Fill. Bol zlatý všetko nám poukazoval. Bol veľmi sympatický. Dali sme si drink na uvítanie. Zabávali sme sa veľmi dlho. Potom sme si sadli k baru a zobrali nejaký drink a odišli von. Na chvíľu sa mi stratila Hope. Ale našla sa. Vonku stál Fill a ja som sa mu prihovorila je z Filipín a študuje tu. Dom kde sme patrí jeho spolužiačke je to nejaká zbohatličká čo každý rok robí túto akciu.
-,,Poď Grace, majú tu fantastickú súťaž,"povedala s nadšením
Išla som.
-,,Stačí ak dvojica vypije túto fľašu,"povedala.
-,,Vieš o tom že je to niečo nechutné už podľa tej zelenej farby to dedukujem a má to tak pol litra a ani nevieš čo to je,"
-,,Viem," povedala.
-,,Okey tak pome na to,"povedala som.

Tak sme išli. Bolo to dosť nechutne ale vypili sme to. Ani neviem ako ale vypili sme to. Tancovali sme a konečne si užívali.

                      ●●●

O piatej sme odcházali z domu. Bola to taká žurka akú som ešte nezažila. Mesto ešte spalo ale my sme ešte cítili tu súťaž.

Premávali sme sa až kým sme netrafili do hotela. Teda prišli po nás chalani. Ale inak sme to zvládli celkom ale celkom samé. Došli sme na izbu a spadla som na postel. Fakt neviem koho to bola postel ale zaspala som.

                    ●●●

Budík mi zvonil až do hlavy skoro som umrela. Ale vytrepala som sa a zobudila som aj Hope. Trieskala som ju s vankúšom aby vstala. Môj hlas bol na bode mrazu lebo som spievala ako o život. A Hope ty dobre vieš ako spievam ale to je jedno. Dala som si Ibalgin lebo mi skoro praskla hlava a Hope tiež ta si šupla dva.
-,,Čakám ťa pri stole,"povedala som.
-,,OK,"
Odišla som a zasadla som za stôl. Chalani už tam boli.
-,,Dobré ráno,"povedali.
-,,Dobŕe rano. Hhh som uplne mrtva,"povedala som s minimálnou hlasitostou.
Ani o 15 minút Hope neprišla a tak som sa vydala ju pozrieť. Zavolala som si výťah a čo som uvidela. Hope sedela na tej stoličke čo býva vo výťahu a pokojne driemala takto sa vozila minimálne 5 minút. Nebudila som ju ale zaviezla na izbu a povedala Jonathanovi že mi je stále zle a Hope to asi chytila odo mňa. S mojim hlasom mi to uveril a tak som mohla prespať celý deň aj Hope spala ale chalani sa učili.