Grace je 16 ročné dievča ktorá má hlavu plnú nápadov a šialenstiev. Ako každé dievča v jej rokoch. Všade vláči svoju najlepšiu kamarátku ,,Šušník" Hope.
Ráno sme vstávali na ôsmu. O 8-mej sme mali raňajky. Všetci spolu deti aj učitelia aj my ,,animátori". Bola to nejaká placka. Suchá placka. Hádajte kto chýbal na raňajkách. Áno bola som to ja. Prišla som o 15 minút neskôr. Lebo ma Hope nezobudila ale moje budenie vyzerá asi tak že ma musíte vytiahnuť z postele aby som vstala. Ale tak v pohode. O deviatej nám začala prvá hodina mali sme ju s Hope a všetkými dievčatami. S Hope sme sa rozhodli že im niečo povieme o nás. Mali sme aj prekladatelku ale väčšina detí vedelo po anglicky.
,, Ahojte! Som Grace. Bývam na Slovensku. Viete aké je hlavné mesto Slovenska? Nie? Vážne nikto? Bratislava. Tam som sa narodila aj tam bývam s mojimi rodičmi a jedným bratom," povedala som im trocha o mne.
,,Ja som Hope. Tiež som z Bratislavy a chodím na tú istú školu ako Grace. Bývam s mojimi rodičmi a mojou mladšiou sestrou. Nemáme žiadne zvieratko," predstavila sa Hope.
Začali sme sa rozprávať ako sa nám žije a ako žijú oni. ,,Moja mama zomrela asi pred rokom, keď nám nejaký pán dal do mesta niečo po čom to všetko vybuchlo. A ocina som videla keď som bola veľmi malá išiel do vojny a nevrátil sa," povedala Imani čo znamenala Viera a prišla nás objať. Tlačili sa mi do očí slzy. Trocha sme ich naučili kontinenty a svetadiely a štáty rôznych svetadielov. O asi dve hodiny došiel Thomas: ,, Baby dajme ich zahrať si futbal," ,,Okej,"odpovedali sme mu. Dievčatá sa rozdelili na tie ktoré chú hrať a tie ktoré nechcú. Ktoré nechceli šli robiť s pani učiteľkov zo Srí-lanky nejaké kreatívne robotičky. Chalani a pár báb sa rozdelili a vôbec nevkladali na to kdo s kym je. Začal sa zápas. Každý hrál fér nebol tam žiaden faul. Veľmi si to deti užívali.
▪▪▪
S Hope sme sa vytratili urobiť večeru. Keďže kuchárka si chcela voľno a zobrať niekam svoje deti. Všetci sa modlili a buďme vážne vdačný za to že nezhorela tá drevená kuchyňa. Lebo keď sme si robili po prvý krát praženicu na plynnovom šporáku nedopadlo najlepšie. Najskôr sme si mysleli že uniká plyn ale potom že to asi tak má byť. Preistotu otvorili okno že keby niečo. Na večeru bola niečo ako placka z múky s rybou. Trocha slávnostná večera ale chutila mi. Že sme ju robili my.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Večer sa deti prezliekli teda aj my do typických odevou a tancovali pri vatre bolo to zábavne. Síce som vyzerala strašne ale dalo sa. Dve dievčatá nám uplietli náramok z mušlí bol krásny.
Ahojte❤ V prvom rade dakujem za prečitanie. A za každý votes. Napíšte mi do komentárov či sa vám to páči alebo nie. Čo by som mala dotvoriť. Ďakujem.😘😘
