Zabijem ťa, Potter!

Nástup do Rokfortu

A je to tu! Dnes po prvý krát nastupujem do slávneho Rokfortu. A moje pocity? Som naštvaná, šťastná ale aj smutná. Naštvaná, pretože mi rodičia klamali, šťastná, pretože budem chodiť do školy, kam chodili aj oni a smutná, pretože mi budú chýbať.

Práve stojím na ná....

Ups! Asi by som sa mala najskôr predstaviť, že?

Volám sa Laura Coltonová a som čarodejnica. Ako som už spomenula, dnes idem po prvý krát do Rokfortu. Mám blond vlasy, ktoré mi siahajú po zadok a tmavé hnedé oči.

Často počúvam, že sa podobám na mamu. (Čo je asi pravda, keďže to počúvam od každého, koho poznám.) Po otcovi zas mám cieľavedomosť, statočnosť, vzdorovitosť a prefíkanosť. Po mame mám múdrosť a zvedavosť.

Môj otec je auror. Pomáha tým, ktorí to potrebuje. (Za to ho obdivujem.) Je to dobrý a odvážny muž. Pomáha a ochraňuje muklovských čarodejníkov. Nikdy žiadnemu muklovy nepovedal "humusák". (A ja to tiež nikdy nepoviem. Áno, som čistokrvná, ale nechválim sa tým. Komu záleží na pôvode? Mne osobne je to slovo proti srsti)

Moja mama je tiež aurorka. Robí presne to, čo otec.

Obaja veľa pracujú, ale vždy si na mňa nájdu čas. Milujú ma a ja milujem ich. Za nič na svete by som ich nevymenila.

Stojím na nástupišti. Na sebe mám plášť, na hlave kapucňu, aby ma nikto nespoznal, (otec mi prikázal, aby som si ju nedávala dole, skôr ako budem v hrade) otec ma drží za ruku a rozpráva sa s mamou. Ja sa pozerám okolo seba a skúmam okolie. Každú tvár, každý pohyb... Proste všetko.

,,Drahý, musím si odskočiť. Daj pozor na Lauru." povedala mama, nahla sa ku mne, pobozkala ma na líce, potom pobozkala otca a odišla.

Otec si ku mne čupol. Dal mi prameň vlasov za ucho a pohladil ma po líci. Odvrátila som tvár.

,,Lauri viem, že sa na nás hneváš, ale robíme to pre tvoje bezpečie. V Rokforte sa ti bude páčiť. Budeš sa učiť o rôznych čarodejníkoch, budeš so svojimi rovesníkmi a hlavne budeš v bezpečí. Nič sa ti tam nestane." ,,Ale sľúbili ste mi, že ma tam nepošlete. Že ma budete učiť vy." ,,Áno, viem, že sme ti to sľúbili, ale vtedy nebola taká vážna situácia, ako je teraz. Nie je to tu teraz pre teba bezpečné. Mohlo by sa ti niečo stať a to by som neprežil." dal mi ruku na rameno.

,,Vieš, že si pre mňa to najdôležitejšie v živote. Veľmi ťa ľúbim!" ,,Veď aj ja teba, oci." usmiali sme sa.

,,Poď sem." povedal otec a ja som ho objala. Otec ma tuho objal.

Po chvíľke sme sa od seba odtiahli. Otec ma pobozkal na čelo a postavil sa.

Prišla k nám mama spolu s...

,,Strýko William?" povedala som prekvapene.

,,Lauri!" rozbehla som sa k nemu, objala ho a strýko ma zobral na ruky a tuho objal.

,,Ahoj princezná! Tak čo? Tešíš sa do Rokfortu? Keď ja som išiel po prvý krát do Rokfortu, nemohol som sa dočkať. Lietal som po celom dome a pílil som rodičom uši, kedy tam už pôjdem." ,,Vážne?" ,,Hm." ,,A v akej fakulte si bol?" ,,V akej fakulte som bol? Počkaj, spomeniem si... Mm..." dal si palec a ukazovák na bradu akoby nad niečím rozmýšľal.

,,No predsa v Chrabromile. Kde inde? Tak isto ako tvoj otec, tvoj starý otec a tvoj pra pra praotec. Všetci z našej rodiny boli v Chrabromile."

Otec s mamou sa na seba pozreli a usmiali sa.

,,A ty tiež budeš v Chrabromile." ,,Ako si môžeš byť taký istý?" ,,Som si na sto percent istý, že budeš v Chrabromile, pretože si Coltonová. A Coltonovci vždy... ale vždy končia v Chrabromile. Tak isto, ako Malfoyovci vždy v Slizoline." povedal strýko a okolo išli Malfoyovci. Všetci sme sa na nich pozreli a oni sa pozreli na nás. Otec si s Dracom vymenili vražedné pohľady a potom odišli.

,,Och, ako ja tých Malfoyovcov nenávidím!" povedal nahnevane strýko.

,,Upokoj sa, William. Nevšímaj si ich." povedal otec strýkovi a ten si vzdychol.

Moja rodina z duše neznáša Malfoyovcov iba preto, že sa vychvaľujú, že sú skrz naskrz čistokrvný. A ešte preto, že muklovských čarodejníkov urážajú do humusákov. Otec mi vždy hovoril, že ak uvidím niekoho ako niekomu nadáva do humusáka, mám tam prísť a tomu dotyčnému vyčistiť žalúdok. Nemám sa báť niekoho brániť iba preto, že nemá rodičov čarodejníkov. Nie všetci majú to šťastie sa narodiť do kompletných čarodejníckych rodín.

,,Tak poďme. Musíme Laure zaniesť veci do batožinového priestoru." povedala mama. Strýko ma položil na nohy, chytil za ruku a išli sme preč. Musíme sa ponáhľať. Vlak o chvíľu odchádza.

,,Budete mi chýbať!" objala som oboch a oni mi objatie s láskou opätovali.

,,Aj ty nám, miláčik!" povedala mama.

,,Hneď ako prídeš na izbu, nám pošli sovu, dobre?" ešte raz ma objal otec.

,,Jasne." usmiala som sa a mala som čo robiť, aby som nezačala plakať. Otočila som sa, vliezla do vlaku a strýko išiel za mnou.

,,William, odprevaď Lauru do hradu a potom sa vráť."

,,Neboj sa, braček. Odprevadím. Nemusíš sa báť." upokojoval strýko otca.

Rodičia sa usmiali a dvere sa vtom zatvorili. Išli sme k oknu a začala som mávať ako o dušu. Vlak sa rozbehol a mne sa rodičia začali strácať pred očami. Naposledy som im zamávala a strýko zatvoril okno.

A teraz nájsť voľné kupé. So strýkom sme prešli zopár kúp, ale všetky boli obsadené. Až nakoniec sme našli jedno voľné. Strýko otvoril dvere a vošli sme dovnútra. Zatvoril dvere, ja som si sadla na sedadlo a strýko zastrel.

,,Prečo zastieraš?" spýtala som sa nechápavo.

,,Takto to bude bezpečnejšie." sadol si na sedadlo oproti mne.

,,Nikdy nevieš. Musíme byť opatrní." vzdychla som si a vytiahla prútik.

,,A s prútikom sa môžem hrať?" strýko sa zasmial.

,,Jasne, že môžeš. Ale... kapucňu si radšej nechaj na hlave. Pre prípad." prevrátila som očami a začala som sa hrať s prútikom. Moc veľká zábava to nebola, ale bolo stále lepšie než sa pozerať von oknom.

A takto to bolo celú cestu až tam....