Deň

186 20 3
                                    

Dnes sa mi fakt nechce isť do školy. Ale kvôli NEJ tam pôjdem. Volala sa Hope. ,, Ahoj Šušník!"pozdravila ma z konci chodby a všetci sa otočili na nás. ,,Čavko Šušeň, hodinu máš hore, máš asi 40 sekúnd aby si tam prišla,"opovedala som jej. Prekrútila očami a utekala čo jej nohy stačili. Bola to moja najlepšia kamarátka. Prečo bola? Lebo mála chémiu a učiteľ ju zabije že už zase mešká. Ja mám matiku a to znamenalo len jedno príklady, nuda, príklady a zase nuda a to budem robiť 45 minút. Hope začala byť mojou najlepšiou kamarátkou od kedy sme prišli na to isté gymnázium. Zo začiatku sme sa nebavili ale kolektív sa celý utriasol. Ďalšiu hodinu máme geografiu a to preberáme Afriku a to je v pohode. ,, No čo stihla si?"opýtala som sa. Dala na mňa úplný killer pohlad. Ale nevadí. ,, Vieš čo? Je geografia. A je 18. A hádaj kto je osemnásti? Ja. A vôbec som sa neučila,"skonštatovala situáciu Hope

•••

Poobede sme šli len na horúcu čokoládu a odprevadila som ju na tanečnú. Utekala som na Anglinu. Zase som nestihala ale prišla som skôr ako učiteľ. Na anglinu chodím dlho. Mám tam tiež kamarátku ktorá ale chýbala lebo bola na majstrovstvách sveta v tennise. Je fakt dobrá. Niekedy jej závidím. Teraz je v Tokyu ale keď sa vráti tak za týžden ide do Okinawy a tam by som chcela ísť. Robí si niečo ako travel diary a tam si píše kde a čo robila a zakladá rôzne veci z ciest. Je to veľmi pekné. Pár krát nám to doniesla ukázať. Z každej krajiny má jeden taký denník niekedy aj pridáva strany. To by som niekedy chcela skúsiť.

 Travel with meWhere stories live. Discover now