Fatass to Badass

Kapitola 27. - Druhé rande a králik Eugen

Erik v chodbe buchoce so skrinkou, konečne je tu.

„Dúfam, že zostanete na večeru. Miška sa poteší," pozerá mama na nás obidvoch.

Krútim hlavou, zatiaľ, čo Erik prikyvuje. Kyselina mi stúpa nebezpečne vysoko do hrdla. Začínam ľutovať bulimičky. Ani za štíhlu postavu by som nevracala dobrovoľne.

„Netreba s niečím pomôcť?" ponúkne sa Erik mame.

„Zatiaľ nie. Neskôr môžete zdobiť koláč, ale teraz sa mi tu radšej nemotajte."

Cítim úľavu.

„Tak takéto to bolo, keď si trávil celý včerajšok s našimi?" pýtam sa ho súcitne, keď ma odvedie do izby.

„Čo aké bolo?"

„Tiež sa ti chcelo vracať od nervozity?"

Vidí, že som vyklepaná a mám kúsok od odpadnutia.

„Nie, Nina, nechcelo. Bol som strašne rád, že som s tebou. Že som zistil, že sa nikdy nepretvaruješ a aj s rodičmi si taká, aká si so mnou. Občas si človek niektoré veci uvedomí až vtedy, keď vidí toho druhého v prirodzenom prostredí, v bežných situáciách."

Netuším, či naráža na Stanu, ale aspoň ma trochu upokojí. Konečne si obzriem jeho izbu. Neviem, čo som čakala. Dievčenskú bielizeň prevesenú cez posteľ ako trofej? Zárezy na opaskoch? Je celkom obyčajná, neuprataná, útulná. Poteší ma, že nikde nevidím fotky jeho bývalej, ani žiadne suveníry od frajeriek.

„Prečo si mi nepovedal, že Miška mala narodeniny? Keby som vedela, priniesla by som jej aspoň nejakú drobnosť."

„S tým sa netráp. Nemohol som vedieť, že skončíme u nás."

Nešťastne si šúcham čelo. Netuším, čo mám robiť, ako sa správať. Ani či je vhodné posadiť sa, keďže jediné voľné miesto je na posteli, a nechcem, aby to vyzeralo ako nejaký hlúpy návrh.

„Nina, poď sem." Erik ma privinie k sebe a silno pritúli, keď vidí, že som s nervami v koncoch. „Nerob si s ničím starosti, dobre? Všetko je v najlepšom poriadku. Nemôžeš urobiť nič nesprávne. Som rád, že si u nás. Ako som povedal, najlepšie toho druhého spoznáš v jeho prirodzenom prostredí. Sadni si, kam chceš, poprezeraj si moje veci, pýtaj sa. Pred tebou nemám pocit, že by som sa musel za niečo hanbiť."

Prikyvujem do jeho hrudníka. Nasávam jeho vôňu, uvoľňujem sa. Pomaly ma púšťa.

„Už je ti lepšie?" pýta sa starostlivo.

„Áno, ďakujem."

Pobozká ma na čelo, na nos, na bradu. Len také drobné jemné bozky, aj on si zrejme uvedomuje, že jeho mama je kúsok za dverami, ale je to príjemné. Kdesi v kúte sa ozve škrabkanie. Erik sa zamračí.

„Eugen!" pustí ma a kľakne si na zem. Nechápem, čo sa deje. „Vylez von!"

Spod postele ťahá malého bieleho králika ako kúzelník z klobúka.

„Prepáč, to je Miškin. Stále uteká z klietky a vždy sa príde schovať sem a prehryzie mi káble."

„Ten je roztomilý," naťahujem k nemu ruku. Také malé biele klbko s dlhými hebkými uškami. Už sa vidím, ako si ho vezmem na ruky a hladkám ho.

„Au!" zvresknem. Tá chlpatá obluda ma pohryzla! Z ukazováka mi tečie krv a bolí to ako čert.

„Dokelu! Prepáč, Nina, nikdy nikoho nepohrýzol." Erik pustí Eugena a kontroluje prst. „Nie je to nič vážne, ale asi budeš potrebovať tetanovku, predsa len, je to králik."

Slzy mi tečú po lícach.

„Nie je to tvoja vina," snažím sa byť statočná, ale takto som si fakt druhé rande nepredstavovala. Erik ma rýchlo vedie do kúpeľne, na ruku mi púšťa vodu, berie kľúče od auta a kričí mame, že ideme na pohotovosť. Posadíme sa do čakárne, Erik si potľapká na kolená, aby som si sadla na neho. Už nemám ani silu protestovať, že mu zničím väzivo v kĺboch. Schúlim sa do neho, na chrbte cítim jeho teplú dlaň, bozkáva ma do vlasov.

„Je mi to strašne ľúto," ospravedlňuje sa stále dokola. „Neboj sa, pôjdem s tebou dnu, keď ti budú dávať injekciu. Nenechám ťa samu."

To ma trochu vydesí. Nie injekcia, nebojím sa ich, ale myšlienka na to, že Erik bude v ordinácii.

„Radšej nie, okej?" utriem si sopeľ do jeho ramena. „Pokiaľ viem, tetanovka sa pichá do zadku. Alebo do stehna. V každom prípade, musela by som si pred tebou vyzliecť nohavice. A to na druhom rande určite nespravím."

Najprv sa rozosmeje. Zakloní hlavu a vyprskne od smiechu. Potom ma pobozká. Žiadne mama-je-za-dverami bozkávanie, ale poriadny zamilovaný dlhotrvajúci nežný bozk. Myslím, že týmto mi práve vynahradil, že ma pohrýzol králik Eugen, aj to, že mi o chvíľu pichnú do svalu ihlu veľkú ako ihlica na štrikovanie.

---

Trochu dlhšia kapitola, ale vonku prší, tak čo inak... Dúfam, že Ninine a Erikove katastrofálne rande číslo dva sa vám zdalo dostatočne zábavné, nech Nina nevyjde z cviku :-)

P.S. Ďakujem za všetky rady a tipy :-)