Fatass to Badass

Kapitola 8. - Myslel som na teba

Pre Thetall :-) A vlastne všetky dievčatá, ktorým sa už teraz páči Erik :-) (Čiže aj pre mňa :-D)

---

Keď som si líhala do postele, bála som sa, že sa mi bude snívať o testoch, som strašná trémistka. Nedokázala som však prestať myslieť na Erika a na to, ako povedal Zostaň. Zrejme som na neho myslela tak intenzívne, že som ho prepašovala až do snov. Snívalo sa mi, že ma pozval na rande, ktoré skončilo dosť vášnivo. Nikdy som s nikým nebola takýmto spôsobom, ani neviem, či bol môj sen technicky a anatomicky presný, ale bol fantastický a ráno sa budím s príjemným pocitom. Žiaden stres zo skúšok, žiadna tréma. Erika by mali psychológovia predpisovať dievčatám ako ja v tabletkách.

Zo skrine vytiahnem slušné nohavice a sako, ktoré nosím, keď idem na školskú olympiádu alebo niekam recitovať. Zistím, že nohavice na mne fakt visia. To musí byť nejaký omyl. Zhrabnem druhé, ale výsledok je rovnaký. Váha neklamala, naozaj som schudla. Aj v saku vyzerám ako strašiak do maku. Strašne sa teším, ale čo si teraz oblečiem?

Napokon si natiahnem hrubé čierne pančuchy a sivé vlnené šaty so širokým opaskom, ktoré som vždy nosila ako maximálne obtiahnuté. Teraz vyzerajú celkom elegantne, keď mi splývajú okolo bokov a vlnia sa, namiesto toho aby ma obopínali ako črievko jaternicu.

„Nina, vyzeráš ohromne," pochváli ma Linda, keď v škole nervózne hľadáme pridelenú miestnosť. „Celá žiariš a si nejaká príliš vysmiata," obzerá si ma a naozaj sa tvári prekvapene. „Nehovor mi, že si mala sex," uškrnie sa a myslí to ako vtip.

„Jasné, celú noc," uškrniem sa naspäť. Ani neklamem, len nepoviem, že bol vymyslený.

„Akurát tak vo sne," vráti mi. Ani som nevedela, že ma až tak dobre pozná.

Som oddýchnutá, v žalúdku ma neťaží praženica zo štyroch vajec a slaninou, cítim sa silná a zdravá a šťastná. Testy zvládnem bez problémov a mám pocit, že dopadnú celkom v pohode. Už sa teším, ako sa poobede pochválim Erikovi. Spokojne si vykračujem domov a premýšľam nad tým, že ušetrené vreckové pôjdem minúť na nové oblečenie, keď mi pípne smska.

„Ako si dopadla?"

Potrasiem mobilom. Neukázal mi meno. Škúlim v ostrom marcovom slnku na číslo, ale nepoznám ho.

„Prepáčte, to bude omyl," odpíšem.

„Žiaden omyl. Na permanentke do posilky je tvoje telefónne číslo, vytiahol som ho z databázy a zneužil. Zažaluj ma. Ale najprv mi povedz, ako si dopadla. Myslel som na teba. Erik."

Ruka s mobilom sa mi roztrasie. Netušila som, že mu stojím zato, aby si vyhľadal moje číslo.

„Keby si počkal do poobedia, povedala by som ti."

„Nenaťahuj ma, celé dopoludnie som sa v škole nevedel sústrediť, tak som ti držal palce. Do poobednej zmeny nevydržím, tak to vysyp."

Myslel na mňa. Zisťujem, že Erik nikdy netrepe do vetra, vždy urobí presne to, čo povie. Ak povie zostaň, myslí to vážne. Ak sľúbi, že na mňa bude myslieť, tak bude. Je ohromný pocit môcť sa na niekoho totálne spoľahnúť.

„Nemám výsledky, ale myslím, že som dopadla celkom dobre. Vďaka, že si sa so mnou učil."

„VEDEL SOM TO! Si skvelá. Vidíme sa vo fitku."

Schovám mobil a kráčam ďalej ako námesačná. Doma nahádžem tepláky do tašky a ponáhľam sa preč.

„Ninka," zrazím sa s mamou vo dverách. Vezmem jej tašky s nákupmi. „Mohli by sme si pohovoriť?"