The place where I am free

Len o chvíľu viacej...

Prečo ľudia ktorí berú život ako samozrejmosť dostanú vždy všetko čo chcú? Vnímajú každý deň ako samozrejmosť a svoje zdravie tiež. Berú ako hroznú stratu keď si nekupia to, po čom túžia. No aj tak sú výnimočnejší ako tí čo bojujú s chorobou. Ktorí vedia, že im neostáva nič iné ako vyčkávať na smrť.

Nechcú sa s nikým stretávať aby ich strata nezarmutila ostatných. Neberú sa ako ľudia ktorí potrebujú od každého ľútosť a stále počúvať akí sú veľkí bojovníci.
Prečo všetci ľudia nemôžu zažiť život, po ktorom vždy túžili ? Zažiť život pre niekoho až priveľmi obyčajný no pre nich tak jedinečný. Možno zažiť život len o niekoľko dní dlhší. Zažiť prvú pusu či žiť život v ktorom by niečo dosiahli. Hoc pre niektorých sú len odpadom, pri ktorom ľudia vyčkávajú kedy už posledný krát vydýchnu aby sa ich zbavili.

No oni túžia prave potom, aby na nich iní nikdy nezabudli, aj keď nie sú ničím výnimoční . No vážia si aj to málo, čo majú.

No keď už konečne stretnú dôvod prečo sa im oplatí žiť,vnímajú svet okolo seba krajším. Prestanu vnímať to utrpenie a myšlienku na to že pomaly umierajú. Vnímajú len toho druhého. Hoc by sa mali naňho/naňu pozerať celý deň, nikdy by ich to neomrzelo. Veď prečo by si mali odoberať niečo pekné vo svojom živote. Našli svoje šťastie.

Telefonáty od rána do večera a nekonečné hodiny smiatia sa do stropu. Vonku dlhé prechádzky a pikniky. Chcú jeden druhému ukázať niečo krásne v tomto svete. No nič netrvá naveky...

Stále príde niečo, čo im život vezme, aj keď to je to jediné čo im zostalo. Vezmú im presne to, na čom im najviac záleží a presne vtedy keď ich začínajú v živote najviac potrebovať. Prídu posledné okamihy a vy sa musíte zmieriť že prídu znova dni ako bývali predtým.

Že život ostane tak beznádejný a prázdny bez toho druhého. Príde neuveriteľná bolesť a vy viete že o chvíľu to stretne aj vás. Nevládzete znášať už tú stratu svojho milovaného. Spomínať na tie chvíle ktoré ste spolu zažili, to vaše malé nekonečno. Modlili ste sa aby ten druhý ostal na tomto svete o zopár dní dlhšie, no márne.

Chorobu akoby potlačil vpred žiaľ a vy sa tomu už nedokážete ubrániť. Svet vôkol vás prestáva existovať a nastáva tma....A vy s ňou spadnete do zabudnutia...