The place where I am free

V poslednom okamihu

Bolo počuť len tiché šuchotanie papierov, ktoré prekladal jeden z hasičov. Na stanici práve odbila polnoc, keď sa  ďalšia nočná šichta preklenula do svojej druhej polovice. Hasič sedel vo svojej kancelárii a pozorne si čítal listiny na stole. Myslel si, že jeho služba prejde tak ľahko ako aj niekoľko posledných. Je to dobrý pocit, že nikde nebol žiadny život ohrozený, nebodaj zmarený. Nevedel, že o chvíľu bude bojovať nielen o ten svoj.
V tej chvíli jeho myšlienky prerušilo hlasné zvonenie telefónu. V slúchadle sa ozval muž ktorý mu oznámil, že v neďalekej ulici horí  dom, v ktorom ostala uväznená rodinka s malým dievčatkom. Ako hlavný dozorca zmeny a  aj veliteľ zásahu musel okamžite spustiť sirénu. V tej chvíli sa spustí neuveriteľný kolotoč, ktorý má presne stanovené svoje pravidlá. Zo stanice začne vychádzať jedno hasičské auto za druhým. Čas je neúprosný a každá sekunda má trvanie niekoľkých minút. Len  aby čo najrýchlejšie prišli na miesto činu... Zvuk sirén sa nepríjemne zarezával do rytmu mesta. Keď boli už skoro pri cieli, prekvapila ich ulička, ktorá bola veľmi úzka. Opatrne ňou museli prejsť a to im zabralo veľa času. Nervozita stúpala. Keď prišli na miesto videli, ako celý dom je už pomaly v plameňoch. Každý z hasičov vyskočil z auta a už toľkokrát nacvičenými pohybmi vyberali prístroje a náradia.
Odrazu k veliteľovi zásahu pribehol  útly chlap, ktorý volal na hasičskú stanicu. Oznámil , že dievčatko je uväznené vo svojej izbe, ktorá je na druhom poschodí. Vtedy požiarnik bez najmenšieho zaváhania vbehol do domu a boril sa pomedzi plamene na schody. Veľká časť domu už bola  v plameňoch a hrozilo mu spadnutie. Po príchode na druhé poschodie počul kričanie dievčatka, ktoré prekrikovalo zúfalé volanie bezradných rodičov z vonku. Situácia bola zlá a hustý dym znižoval viditeľnosť. Vtedy si uvedomil, že urobil chybu. Do domu vbehol bez akéhokoľvek náradia. Horúčava sa stupňovala a cítil, že ak nebude rýchlo konať, nemuselo by sa skončiť dobre pre obidvoch. Vykopol teda dvere a našiel dievčatko, ako sedí v kúte na posteli a plače. Vystrašené dievčatko zobral  na ruky a rýchlo s ním utekal von. Plamene boli čoraz vyššie a nebezpečnejšie.  Obidvaja mali veľké šťastie, lebo vo chvíli, keď vybehli von, začuli silné prašťanie. Prepálená strecha sa zrazu zrútila.

Keď vyšli von , požiarnik nevnímal okolo seba nič, len zvuk sirény záchranného vozidla. Záchranári im už bežali naproti a zobrali dievčatko do auta. Bol to skvelý pocit vedieť, že ste niekomu zachránili život. No vtedy sa ozval veľký potlesk a ďakovné slová zmiešané so slzami ešte stále vystrašených rodičov.

O niekoľko rokov neskôr mal hasič  dovolenku a cestoval za svojou rodinou. Keď už bol v poslednej dedine, oproti idúce auto dostalo šmyk a narazilo doňho. Keď sa spamätal ocitol sa už v nemocnici. Nad ním stáli lekári, ktorí sa s ním snažili nadväzovať kontakt. Počul slabšie no vnímal zvuky okolo seba. Všimol si, že vošli do nejakej miestnosti. Svetlo mu svietilo silno do tváre a vtedy si uvedomil že je na operačnej sále. Keď mu položili na tvár dýchací prístroj, upadol  do kómy. Zobudil  sa v izbe obklopený svojou rodinou, ktorá bola šťastím bez seba. Naše rozhovory boli nekonečné. Vtedy vošla do izby lekárka. Bola mi nejako povedomá, ale nevedel som si spomenúť, kde som ju videl. Tá ku mne prišla a povedala mi že som bol statočný ako aj predtým. Nechápal som prečo povedala aj pred tým. Povedala mi že som jej raz pred niekoľkými rokmi zachránil život, keď bola malá a ich rodinný dom začal horieť. Spomenul som si na to malé dievčatko, ktoré sedelo na posteli a v strachu pozeralo na mňa. Vtedy som jej zachránil život ja, a teraz prišiel čas, kedy  ona zachránila ten môj.