The place where I am free

To najdrahšie, čo môžme mať...

Môže byť niečo krajšie a úprimnejšie ako rodina? Niečo tak nádherné a nežné ako mamkine objatie a pohladenie ? Niečo tak povzbudivé ako otcov bozk na čelo? Zážitky so súrodencom, bratrancom alebo sesternicou, ktorí ti vždy vyčarovali úsmev na tvári aj po všetkých spoločných nezmyselných hádkach?
Ďakujem Bohu, že mám takú skvelú rodinu akú mám . Niektorí nemali také šťastie ako ja, a teraz sedia niekde na ulici alebo v detskom domove a snívajú o láskavej rodine. Niektoré deti si zasa našli náhradných rodičov, pri ktorých často krát nie sú šťastní. Sú braní ako niekto, kto tam nepatrí, a preto sú často utláčaní, zneužívaní alebo šikanovaní. Na druhej strane sú deti, ktoré si ešte stále neuvedomili aké majú šťastie, že majú skvelých rodičov a radšej hľadajú na nich chyby. Museli upratovať na rozdiel od ich súrodenca, ktorý si mohol oddychovať, že im rodičia dali zaracha kvôli tomu ako sa správali, a mnoho ďalších „dôvodov". Radšej zapnú počítač, telku a rodinu ignorujú alebo berú ako samozrejmosť. Teraz majú vlastný virtuálny svet plný ich virtuálnych „priateľov".

Rodičia sú s vami stále, už od prvej chvíle kedy vás nosila mamka v brušku a prežívala kvôli vám neuveriteľné bolesti, len aby ste sa mohli narodiť. Potom tie noci, pre ktoré nespala len preto, lebo ste plakali. Neskôr prišli vaše prvé veľké pády. Vždy keď ste spadli na kolená, rodičia vás podvihli, utreli slzičky a povedali aký ste boli úžasný aj napriek tomu, že ste spadli. Prišla škola, prvé zlé známky, hádky, bitky, plač, nútenie do učenia, ktoré trvalo nekonečné hodiny a čím ste boli starší, tým viac vám to vadilo, a hovorili ste si akí sú rodičia hrozní, prísni, neféroví.... ale až keď ste boli starší, uvedomili ste si, že každá chvíľka, ktorú ste strávili s vašou rodinou bola vzácna a všetci okolo vás vás neskonale ľúbia.
Myslím si, že rodina vám dáva to najdôležitejšie - lásku, čistú, rýdzu, naozajstnú, prostú, srdečnú a pravú . Všetko ostatné sa dá naučiť. Ale pravá láska ktorá vychádza zo srdca nie. Preto nikdy nie je neskoro vypnúť telefón, telku, počítač a ísť za rodičmi porozprávať sa s nimi , poprechádzať sa a zájsť niekde na zmrzlinu, alebo na nejaký pekný výlet. Pretože rodina je len jedna, a keď ju stratíš budeš ľutovať ten premrhaný čas strávený nič nerobením, písaním alebo hraním na počítači, ktorý ste mohli obetovať a stráviť ho radšej s najbližšími. Preto to spravte hneď teraz, aby už zajtra nebolo náhodou neskoro!