The place where I am free

Prečo vlastne píšem?

Poznáte ten pocit? Všetko navôkol vás sa zdá byť dokonalé? Všetko, čo ste si kedy vysnívali sa stane skutočnosťou....
Presne to pre mňa predstavuje písanie. Je to únik z reality, ktorý nemá medze. Píšeme, keď sme smutní, alebo keď sa nám stane niečo neuveriteľné... Vtedy len zapneme počítač alebo zoberieme pero a píšeme. Niekto napíše to, čo sa mu v ten deň stalo, a na čo nikdy nechce zabudnúť. Iný zase to, čo sa mu snívalo alebo čo si každý večer pred spaním predstavuje. Ďalší chce napísať fantasy a iný zasa román. A všetko čo na to potrebujeme je predstavivosť. Niekedy zoberieme pero a to nám píše akoby samo, a my nestíhame prevracať strany, aby sme mohli pokračovať. Inokedy musíme bádať vo svojej fantázii a nájsť náš vysnívaný zámok.
Písať môže každý, vždy a všade. Písanie nemá určený čas, počet strán, vek či druh príbehu. Preto hneď po začatí písania si predstaví vlastný svet, v ktorom tajne žijeme. Inokedy zasa píšeme o realite a o našich názoroch. Píšeme úvahy, poviedky, básne, denníky... Ale vždy máme ten istý skvelý a upokojujúci pocit.
Niektorí napíšu príbeh, odložia ho do šuflíka a nechajú ho zabudnúť časom. Iní niečo napíšu a stále sa to snažia zdokonaliť. Chcú to ukázať ostatným ale nevedia ako, lebo sa boja kritiky a závisti. Ale nemusí to byť stále tak, a preto som sa rozhodla založiť si tento blog. Bude to svet ,v ktorom budem žiť deň čo deň a písať o "mojom" svete, názoroch a predstavách. Bude to svet, do ktorého patríte so mnou.