Irish Idiot (Niall Horan)

42.časť

Cassie

,,To som určite nepovedala!" vyhŕkla som, len čo mi Niall rozpovedal všetko o jeho rušnej noci, ktorú som rušnou spravila práve ja.

,,Ale povedala," uškrnul sa a prstom mi slabo pinkol po špičke nosa, čo ma donútilo usmiať sa, aj keď dosť kyslo.

,,Bol to sen a ak som to aj povedala, určite som to nemyslela vážne," prevrátila som očami a následne na neho vážne pozrela. V hĺbke duše som však vedela, že som to naozaj vážne myslela. Síce sa mi nepodarilo vybaviť si ten sen, takže som nemohla vedieť za akej situácie som to vykríkla, no na tom nezáležalo.

,,Neklam mi. Viem, že si to myslela vážne. Podľa tvojho hlasu mi to bolo viac než hlasné," zašepkal Niall a pomaly sa prisunul ku mne.

Zrak mi padol na škaredý a dlhý škrabanec, ktorý mu zdobil brucho. Zrejme bol aj poriadne hlboký, kedže jeho okolie bolo kompletne zakrvavené. Krv bola už našťastie zaschnutá, čo znamenalo, že Niall už nekrvácal.

,,Mal by si sa dať do poriadku," šepla som, na čo sa Niall len slabo pousmial a zvalil sa do postele.

,,Som strašne vyčerpaný. Nevládzem sa ani len udržať na nohách," zafňukal stiahol na seba perinu. Vytiahol si ju až po nos, a tak mu spod nej vykúkali len jeho tmavomodré oči, ktorým chýbala tá zvyčajná energia.

,,Ako to môžeš vedieť, keď si sa ešte ani nepostavil z postele?" zamračila som sa na neho.

,,Tuším to. A nechcem pokúšať osud," mykol plecami. ,,Mala by si sa o mňa postarať ty, Cassie."

,,Prepáč, ale už ma nebaví stále vymeškávať školu. Okrem toho, nemám najmenší záujem tráviť nejaký čas v tvojej prítomnosti," svoje ruky som si založila na hrudi a usmiala sa. Bola som spokojná sama so sebou.

,,Ale..." nech chcel Niall povedať hocičo, nestihol to. Zo záhrady sa zrazu ozval obrovský rachot, akoby niečo vybuchlo.

Niall v tej chvíli vyvrátil všetky teórie o tom, že by sa nevládal udržať na nohách a vyskočil z postele, pričom z jeho úst sršali nadávky všetkých druhov.

Cítila som, ako sa moje srdce divo rozbúchalo. Moje ruky sa začali triasť samé od seba, hoci som sa snažila zastaviť ich. Keď ma Niall zdrapil na ruku a pritiahol na svoje nahé telo, to už som potrebovala oveľa viac prísunu kyslíka, ako za normálnych okolností.

Aj keď som to nevidela, výraz na mojej tvári bol viac než vystrašený. Znovu som zacítila ten odporný pocit strachu, no tentokrát mi pri ňom nepomáhali ani Niallove ukľudňujúce slová.

Zo záhrady sa stále ozývali výbuchy, akúrat oveľa slabšie, no stále to boli výbuchy.

,,Musíme sa dostať do auta. Hneď!" skríkol Niall, zdrapil ma za zápästie a potiahol pred seba, čím ma zároveň oddelil od svojho tela. Nespokojne som čosi zavrčala, no teraz sme naozaj nemali čas na doťahovanie.

Niall bleskovo uchmatol svoje tričko a dotrhané čierne rifle, no neobliekol si ich. Z mojej skrine ešte rýchlo vytiahol nejakú čiernu mikinu, o ktorej som ani nevedela, že ju mám.

V jednej ruke držal tie veci, zatiaľ čo v druhej silno pučil moju ruku. Ale oveľa silnejšie než pučil on tú moju, som pučila ja tú jeho. Nemohla som si pomôcť, prevdládali vo mne len pocity strachu a nervozity a ani jeden z nich som jednoducho nedokázala potlačiť do úzadia.

V chodbe sme sa obaja bleskovo obuli a vybehli von, kde nás už čakalo Niallovo auto.

,,Musíme sa dostať čo najďalej od mesta. Čakal som, že sa stane presne toto, ale vôbec som nečakal, že sa to stane tak skoro," Niall si uponáhlene upravil vlasy, pričom si svoj dokonalý účes skontroloval v odrazovom zrkadielku auta.