,,Vstávaj, Cassie. Už sme doma," šepol som, hladiac ju po jej bezchybnej tvári. Cassie čosi zavrčala a trochu sa pomrvila, no potom otvorila oči a svoj pohľad venovala mne. Pohladil som ju po vlasoch a usmial som sa na ňu. Bola strašne zlatá, pokým spala, no keď sa zobudila, bola ešte zlatšia.
Cassie si pretrela oči a zamračila sa na mňa. Nechápal som, prečo sa zamračila, no potom mi to došlo. Prebudila sa a prvým, načo sa musela pozrieť som bol ja. Ona ku mne určite necítila to, čo som ja cítil k nej. Myslel som si, že ona mi nikdy neublíži, že pri nej bude moje srdce vždy pohromade, no mýlil som sa.
Z môjho srdca sa odtrhlo zopár miniatúrných kúsočkov. Jej ruka sa dotkla mojej hrude a tvrdo na odstrčila nabok, takmer som stratil rovnováhu a padol na zem. Prekvapene som otvoril ústa a pozrel na ňu, no ona si to už zamračene razila po schodoch vedúcich ku vchodovým dverám. Sakra, čo také zlé som jej urobil, že mi ona teraz musí robiť toto?!
,,Nemáš kľúče," precedil som pomedzi zuby a naštvane zatresol zadné dvere na aute.
,,Tak mi daj," odvrkla Cassie a ani na mňa nepozrela. Zamračil som sa na ňu. Keď ona takto, tak aj ja.
,,Uhni," sykol som a slabo ju odstrčil od dverí. Kým som odomykal dvere, všimol som si sklamaný výraz na jej tvári. No ten výraz nemal nič spoločné so mnou. Cassie rozhodne nebola podráždená kvôli mojej prítomnosti, keď som sa jej zahľadel hlbšie do očí, videl som to tam.
,,Už by sme mohli vojsť," nervózne nadhodila Cassie a svoju ruku položila na kľučku, v domienke, že na nej žiadna iná ruka nie je. No bola. A bola to práve tá moja ruka, ktorá nekonečne túžila po jej dotyku. A po jej dotyku netúžila len moja ruka, túžilo po nej celé moje telo. Chcel som ju cítiť pri sebe. Chcel som ju počuť vzdychať mi do ucha moje meno. Chcel som cítiť jej plné pery na mojich.
Áno, začínal sa večer a ja som bol ako zvyčajne nadržaný.
,,Ech...áno, jasné. Poďme," vykoktal som. Jej pery sa v tej chvíli roztiahli do širokého úškrnu. Prešmykla sa cezomňa ku dverám, z kľučky pomaly odstrčila moju ruku a následne nás oboch vtiahla dnu.
Mal som v pláne ísť konečne spať, no Cassie mi ten môj plán prekazila. Niežeby mi to vadilo, pretože vďaka tomu som mohol byť dlhšie s ňou, čo ihneď spôsobilo radostný poskok môjho srdca.
,,Takže...vy dvaja s Maddie už nie ste spolu?" Cassie sedela na stoličke pri stole v kuchyni. V ruke držala slamku, ktorou miešala studenú colu v sklenom pohári. Zo skrinky nad mojou hlavou som vytiahol čistý pohár a následne som ho doplna naplnil colou, no slamku som si nezobral. Cassie totiž mala poslednú, ktorú sme doma mali. A aj keby sme doma mali iné, aj tak by som si ju nezobral.
,,Ako sa to vezme," naštvane som šepol a silno tresol pohár plný studenej coli na stôl, pričom som nespúšťal zrak z Cassie, ktorá ma jedným okom zaujato sledovala, zatiaľ čo druhým hypnotizovala rozpúšťajúcu sa kocku ľadu.
,,Ešte sme si to nepovedali, ale áno, Cassie, už nie sme spolu," vyhlásil som a odpil si z coli.
,,Ach, tak to mi je ľúto. Vy dvaja ste spolu boli zlatý," Cassie konečne prestala hypnotizovať už roztopenú kocku ľadu a obe oči upriamila na mňa.
,,Nemusí ti to byť ľúto. Mne to ľúto nie je. Všetko pekné raz skončí, aby sa mohlo začať niečo ešte krajšie," pri tej poslednej vete som sa jej zahľadel hlboko do očí, snažiac sa vypátrať, či v nich nenájdem aspoň štipku radosti. No Cassie sa tvárila vážne navonok a rovnako to bolo aj hlboko v jej očiach.
,,Malo by ti to byť ľúto, ak si ju skutočnu ľúbil tak, ako si jej to vždy hovoril," šepla Cassie a znovu začala slamkou miešať tmavohnedú tekutinu v jej pohári. Ani jeden z nás neodtŕhal zrak od toho druhého. Bola to ďaľšia magická chvíľka, počas ktorej sme sa navzájom hypnotizovali.
,,Ľúbil som ju, no potom sa do môjho života vplietla osoba, ktorá mi totálne poplietla hlavu a zapríčinila, že už som k Maddie viac nič cítiť nedokázal," tajomne som preniesol, načo sa Cassie mierne zamračila.
,,Tú osobu by som chcela spoznať. Zoznámiš ma s ňou?" nadhodila. Vedel som, že to robí naschval. V jej očiach sa totiž zaleskli víťazné iskričky, keď som dopovedal tú dlhú vetu. Ona pochopila, že myslím ju.
,,Nemusím. Ty ju totiž poznáš už dosť dlho, drahá Cassie," šepol som a odtrhol od nej zrak. Môj pohár už zíval prázdnotou a priam žobral po ďaľšej dávke coli, no ja som už mal na dnes všetkého dosť.
Namieril som si to rovno do izby, no keď som prechádzal okolo Cassie, jej ruka sa natiahla za mojou, ktorú následne pevne stisla, čím ma donútila zastaviť.
,,Musím ti niečo povedať," ticho šepla a ja som prikývol. Keď to hovorila, v jej očiach sa zračil smútok a pery sa jej mierne triasli. Pohladil som ju po čele a prikývol.
,,Fajn. Ale poďme hore," nečakal som, že s tým bude Cassie súhlasiť, no súhlasila. Vyskočila zo stoličky a spolu so mnou vyšla hore schodmi. Čakal som, spolu pôjdeme do jej izby, no ona zamierila do mojej. Nenamietal som, práveže mi to takto vychádzalo presne podľa plánov.
Keď sme už obaja sedeli v mojej izbe, Cassie na posteli a ja som vedľa nej ležal, zasvietil som malú lampu, ktorá osvetľovala len jej tvár, nič viac.
,,Ja...dnes som videla svojho bývalého, Zayna," vychrlila Cassie, len čo zistila, že ju pozorne sledujem a počúvam. Zamračil som sa na ňu. To koľko tých chlapcov už vystriedala? Cassie mi rozhodne neprišla ako typ dievčaťa, ktoré by často striedalo chlapcov. No kedže bývala v Amerike a teraz je v Írska, kde sa celkom náhodou zjavil jej bývalý, je dosť možné, že ich už vystriedala viac než dosť. No možno je to celé len náhoda.
,,Je s ním niečo zlé?" spýtavo som na ňu pozrel, snažiac sa nedať najavo hnev, ktorý sa vo mne hromadil. Čo ak sa s ním dá Cassie dokopy a na mňa zabudne?
,,Je. On-on...Nie som si istá, či je vhodné povedať to práve tebe," šepla a nervózne si zahryzla do spodnej pery. Bola taká sexy, keď si hrýzla do spodnej pery. No oveľa radšej by som ju tam uhryzol ja. Tak, aby sa z jej úst vydral tichý ston. Áno, presne tak by sa mi to páčilo.
,,Ako to myslíš?" s tým som sa prisunul bližšie k nej. Moje oči skĺzli z jej tváre nižšie, no takmer hneď sa vrátili späť. Cassie totiž pozorne sledovala každý môj krok. Tak pozorne, až ma to desilo.
,,Myslím to tak, milý Niall, že nie si osoba, ktorej by som mohla veriť," vyhlásila a premerala si ma mierne pohŕdavým pohľadom. Svoje ruky si založila na hrudi. Tušil som, že povie niečo v tomto zmysle. No bolelo ma to oveľa viac, ako som čakal. Z môjho srdca sa opäť oddelilo zopár malých kúsočkov, ktoré sa zúfalo potrebovali vrátiť naspäť, no nemohli.
,,Tak to sa mýliš, drahá Cassie. Mne môžeš veriť," šepol som, ale s ňou to vôbec nehlo. Ranilo ma to. Stále som nedokázal pochopiť, ako sa jej podarilo spraviť zo mňa toto. Ešte nikdy predtým ma podobné slové nejakého dievčaťa neranili tak ako slová od nej.
,,Dokáž to. Dokáž, že ti môžem veriť a ja ti uverím," a to bolo všetko. Cassie vstala z mojej postele a pomalými krokmi sa odšuchtula preč, do svojej izby.
Pevne som stisol zuby a zúfalo si tresol hlavu o stenu. Vedel som, že to nepomôže, iba čo mi to spôsobí bolesť, no nejaká vnútorná sila ma donútila spraviť to.
Vstal som z postele a strhol som zo seba všetko oblečenie.
A v tom mi pípol mobil.
Správa, ktorá mi prišla bola iná ako tie predtým. Totiž, táto ma vydesila oveľa, ale naozaj oveľa viac. Znovu som nemohol uveriť do akej kaše som sa to zase dostal.
Ahojte ^^ Nová časť je síce až takto večer, ale v pondelok! :D Nenaštvite sa na mňa zato, že Cassie s Niallom ešte stále nie sú spolu. Trochu si počkáte, kým budú spolu, pretože ich vzťah bude neskôr dosť komplikovaný, čo samozrejme aj zistíte prečo. Teda na začiatku bude komplikovaný, potom to bude v poriadku.
Okej. Idem na tie moje otázky :D
Čo myslíte, že bolo v tej správe, ktorá prišla Liamovi?
A čo si myslíte o tom, ako sa Cassie správa k Niallovi? :O
Znovu ma môžte zaspamovať vašimi pocitmi :3 :D
Ďaľšiu časť pridám možno zajtra, ale ak nie zajtra, v stredu určite :3
