Irish Idiot (Niall Horan)

26.časť

Cassie

,,Naozaj to tu zvládneš sama?" starostlivo sa ma spýtal Niall už asi po tretíkrát. Prikývla som a prevrátila očami, vlastne len jedným okom. To druhé pred pár hodinami vypovedalo funkčnosť.

Ležala som na gauči v obývačke, so sáčkom plným pomaly sa topiaceho ľadu na oku. Štvalo ma to, pretože Niall ma takto nehybne nútil ležať už dobrú polhodinu.

,,Ech...snaž sa nič nespraviť, aby si mi nemusela volať. J-ja dnes nebudem mať čas prijímať hovory," vykoktal Niall, pričom si nervózne otieral dlane do nohavíc. Niečo nebolo v poriadku a mňa to vystrašilo. Nie moc, ale aj tak ma to vystrašilo. Mierne zamračeným pohľadom som si ho celého premerala, na čo na mňa spýtavo pozrel.

,,Si nejaký divný," bezmyšlienkovite som vyhlásila, pričom moje zuby priam bleskovou rýchlosťou hrýzli moju spodnú peru.

,,To teba trápiť naozaj nemusí," vyštekol po mne a ja som na neho prekvapene zazrela. Poslednú dobu nejako často menil nálady, až mi to prišlo podozrivé. No nechcela som sa mu do toho starať, aj tak by mi to totiž nepovedal.

,,Okej. Čau," zavrčala som a sáčok, v ktorom sa kolísala studená voda zo strany na stranu, som hodila na stôl vedľa mňa. Našťastie nepraskol, tým pádom sa z neho ani nevyliala voda.

,,Ahoj," Niall na mňa poslednýkrát pozrel a zmizol za dverami.

S povzdychom som sa prevalila na druhý bok. Čo tu mám akože celý večer sama robiť? Ak zomriem od nudy, bude to všetko Niallova vina. To on ma tu nechal samú.

Moje myšlienky zase zablúdili k Niallovi, hoci som sa tak pevne snažila, aby sa to už nikdy viac nestalo.

V nose som stále cítila jeho voňavku ktorej nebolo príliš veľa, no ani jej nebolo málo. Bolo jej akurát a bola priam neodolateľná.

Keď som si spomenula na dotyk jeho prstov na mojich perách, celá som sa rozochvela a zatúžila po tom, aby sa ich dotkol znovu. No tentokrát svojimi jemnými perami.

Keď som sa konečne zbavila myšlienok na Niallove dokonalé pery, jemne som si prešla bruškami prstov po okolí môjho oka. Už to nebolo napuchnuté, vlastne to nebolo napuchnuté vôbec a to len vďaka Niallovi, ktorý sa o mňa tak vzorne postaral.

Vstala som zo sedačky, no to bola chyba.

A veľká chyba.

Z nejakého neznámeho dôvodu sa mi zatočila hlava a ja som sa len tak-tak udržala na nohách. Prišlo mi strašne zle, dych sa mi zrýchlil. Pomalými krokmi som sa domotala do kuchyne a nabrala si do čistého pohára trochu studenej vody.

Môj žalúdok sa následne prevrátil a ja som mala čo robiť, aby som tú vodu udržala v sebe.

Moje telo sa bezvládne skĺzlo na zem popri kuchynskej linke. Bolo mi jasné, že ak sa postavím, nedopadne to dobre. Cítila som sa naozaj otrasne. No nevedela som prečo.

Vo vrecku mojej mikiny som nahmatala mobil a následne ho odtiaľ vybrala. Pred očami sa mi už stmievalo, no ja som úspešne vyťukala správu a následne ju odoslala Niallovi. Teda aspoň som si to myslela.

Pár minút potom sa moje telo ponorilo do nekončiacej temnoty...

Niall

,,Och bože. Niall...ja to asi nerozdýcham," Avery sa lapajúc po dychu hodila na posteľ vedľa mňa. Na jej tvári sa stále držal mierne nadržaný výraz, akoby už nemala dosť. Ja som už mal dosť a rozhodne som to nemienil opakovať.

,,Zhlboka dýchaj, aj keď veľmi pochybujem, že ti to pomôže. Horana len tak ľahko nerozdýchaš," zavrčal som s miernym náznakom povrchnosti v hlase. Avery sa uškrnula, no stále neprestávala lapať po dychu.

Vyskočil som z postele a bleskovo som na seba natiahol svoje boxerky a neskôr aj tričko. Rukou som si prehrabol vlasy, Avery mi z nich totiž spravila hotové hniezdo.

,,Ponáhľaš sa niekam?" Avery si ma premerala zamračeným pohľadom a ja som prikývol.

,,Si hrozný. Ale keď už ideš, na stole máš položenú obálku a v nej tie peniaze," zašepkala a sladko sa na mňa usmiala, ukazujúc na obálku pohodenú na stole oproti posteli. Natiahol som na seba aj svoje rifle a schmatol obálku zo stola. Nemal som náladu na dlhé rozhovory, po tom, čo sa medzi nami stalo rozhodne nie.

Cítil som sa hrozne. A to nielen kvôli otrasnej bolesti hlavy, ktorá ma pomaly zabíjala.

Moje myšlienky sa v jednom kuse vracali ku Cassie a to mi nerobilo dobre. Nechcel som ani len pomyslieť na to, ako by náš už teraz nie moc dobre vyzerajúci vzťah dopadol, ak by sa o tomto dozvedela.

Snažiac sa vyhnať z mojej už bez tak dosť pomatanej hlavy myšlienky na Cassie, schádzal som dole schodmi. Vďaka mojej nepozornosti som narazil rovno do Louisa, ktorý sa na mňa zamračil a zaťal päste.

,,Horan čo si tam s ňou robil?" zavrčal a zahnal sa po mne. Len tak-tak som sa mu stihol uhnúť.

,,Rozprával som sa s ňou," silene som sa na neho usmial. Naozaj som nemal náladu na hádku s ním, ktorá by určite prerástla až do bitky.

,,Nehovor mi, že si vymyslel nejaký super tajný jazyk, pomocou ktorého sa dokážeš dorozumievať len vzdychmi. Na to je tvoj mozog až moc malý," vyhlásil Louis.

,,Daj mi pokoj!" zajačal som po ňom tak silno, až ním trhlo, no na jeho tvári to nič nezanechalo.

,,Len pre tvoju informovanosť, kým si si ty užíval s mojou Avery, Cassie mi napísal správu, vraj mám hneď prísť, pretože sa niečo deje. Odviezol som ju do nemocnice. Niekto sa ju pokúsil otráviť liekmi,"

Ahojte :) Prepáčte, že je časť až nezvyčajne krátka, ale sľubujem, že vám to zajtra vynahradím ^^

Aké sú vaše pocity z tejto časti? :O